zrnkamudrosti.sk

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Pôvodná veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Príslovia a porekadlá

Príslovie je zhustený výraz ľudovej múdrosti s obrazným rázom a poučným zámerom. Ich výskumom sa zaoberá paremiológia. Sú súčasťou ľudovej slovesnosti a často sú v tvare rýmovaného dvojveršu.

Porekadlo je ustálený obrazový výrok, ktorý má charakter uzatvorenej vety, ktorá sa svojim obsahom viaže ku konkrétnemu prípadu, situácii, ktorá konštatuje, hodnotí (väčšinou vtipne). Zaoberá sa nim paremiológia. Patrí medzi parémie a malé formy ľudovej slovesnosti. Na rozdiel od príslovia nie je jeho obsahom zovšeobecnená ľudová múdrosť.

Príslovia podľa abecedy


A B C D E F G H CH I J K L M N O P R S T U V W Z


A

A čo by sme nepili, však sme z jednej dediny.
A čo by tvoj priateľ i z medu bol, neoblíž ho celého.
Aby bol človek šťastný, musí veriť v možnosť šťastia.
Aby si ty mňa nezjedol, zjem ja teba.
Aby ti voz neškrípal, pomasť mu kolesá.
Abys došiel groša, máš si vážiť babku.
Abys´ ty mňa nezjedol , zjem ja teba.
Aha, komár slamku nesie!
Aj bez brady ľudia mladí, dajú niekedy dobrej rady.
Aj bijú, aj plakať nedovolia.
Aj červík sa skrúca , keď ho pristúpia.
Aj čierna sliepka biele vajce znesie.
Aj deravá strecha lepšia ako žiadna.
Aj dobrého moc škodí.
Aj dobrému kocúrovi niekedy myš môže uniknúť.
Aj druhému dopraj, nielen sebe.
Aj duba preskočí , keď mu ho na zem zvalia.
Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.
Aj hlúpy niekedy niečo múdre povie.
Aj horšie bolo, a nechválili.
Aj hosťovho psa nachovajú.
Aj chlap mocný ako medveď, má určité slabiny.
Aj keď somára do Viedne poženieš, ostane len somárom.
Aj kohút je smelší na svojom smetisku.
Aj Kubovi bolo dobre , pokiaľ bol mladý.
Aj lož je pravdou, ak rozkazuje mocnejší.
Aj majster tesár sa niekedy utne.
Aj malá ryba je ryba.
Aj malé chyby môžu zmariť veľké nádeje.
Aj malý oheň veliký les zapáli.
Aj mnoho dobrého sa preje.
Aj motyka udrie, keď na ňu stúpiš.
Aj na kameni sa vyspíš, keď máš čisté svedomie.
Aj na malej hranke o veľa prísť môžeš.
Aj na malej hranke veľa prekupčíš.
Aj najtuhšie drevo prehorí.
Aj nebojsa zhorela.
Aj Panna Mária chlieb jedla.
Aj paripa za tisíc dukátov sa potkne.
Aj pes vie, kto mu dáva jesť.
Aj pod otrhaným klobúkom múdra hlava býva.
Aj pozlatená uzda je len uzda.
Aj slaboch si nájde premožiteľného nepriateľa.
Aj stará koza rada ešte soľ líže.
Aj stará koza rada líže soľ.
Aj tebe ešte deň svitne.
Aj v škaorchidom sude môže byť dobré víno.
Aj z oltára by vzal.
Aj zdravé jablko pri zhnitom zhnije.
Aj zlatá koruna tlačí.
Aj zrnko piesku bolo kameňom.
Aj železo sa zodrie.
Ak by si ľudia niekedy vypočuli samých seba , menej by rozprávali.
Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.
Ak gazda nevyjde na strechu, zíde mu strecha na hlavu.
Ak chceme zmeniť ustálený beh života v sebe alebo v ľuďoch , nesmieme zápasiť s udalosťami , ale s tými myšlienkami , ktoré ich zrodili.
Ak chceš byť horším, nebudeš lepším
Ak chceš mať nepriateľov, požičaj peniaze.
Ak chceš mať radosť z dobrých skutkov , tak ich konaj potajomky a ľutuj , ak sa o nich niekto dozvie.
Ak chceš spať sladko, večeraj krátko.
Ak chcete mať dobrú povesť, nechváľte sa sami a nedovoľte ani iným, aby vás chválili.
Ak je ti súdená, bude ti i daná.
Ak líhaš so psami , musíš počítať s tým , že vstaneš s blchami.
Ak máme konať dobro, musíme v dobro veriť.
Ak máš čas porchid začiatkom rozhovoru uvažovať, rozmysli si, či vôbec má zmysel hovoriť a či tvoja reč niekomu nemôže uškodiť.
Ak máš meštek ako teľa, máš rodinu i priateľa; ak máš meštek ako lata, nemáš sestry ani brata.
Ak máš plný mešec, priatelia ťa nájdu.
Ak máš suseda zlého a pritom bohatého , porchidaj všetko a uteč od neho.
Ak mu je na onom svete dobre, nebude sa mu chcieť odtiaľ odísť, ak mu je zle, nepustia ho.
Ak nájdeš grajciar a vieš kto ho stratil, vráť ho, lebo to je česť! Ak nájdeš 10 grajciarov a vieš kto ich stratil, tak ich nevráť, lebo to je už majetok.
Ak nepoznáš svoju chybu, urobíš ďalšiu.
Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.
Ak nie biele, tak čierne; ak nie čierne, nuž biele.
Ak niekto o niekom za chrbtom rozpráva, iste sa ho bojí.
Ak niet snehu, lyžovať sa nedá, aj keď je január.
Ak Pán Boh dopustí, aj motyka spustí.
Ak päť ľudí bude vravieť, že vôl je krava, hovor to tiež, ale nechoď ho dojiť.
Ak pustíš biedu oblokom, dverami ju nevyženieš.
Ak sa mám pod deravú strechu dostať, volím pod holým nebom zostať.
Ak sa neosmelíš, jakživ veľké veci nevykonáš.
Ak sa niečoho bojíš, dotkni sa toho.
Ak si dopoludnia nenazbieraš , popoludní potom už nie.
Ak si nepokakáš, nepopapáš.
Ak si presolil, tvoja vec.
Ak ste sa narodili ako šťastný, potom váš kohút bude znášať vajcia.
Ak ťa má cudzia voš žrať, môže ťa radšej vlastná.
Ak ti je súdená , bude ti i daná.
Ak ty nepôjdeš na dom, pôjde dom na teba.
Ak zbadáš špendlík a zdvihneš ho, budeš mať celý deň šťastie; nechaj ho ležať a bude tou jedinou vecou, čo ti práve bude chýbať.
Aká bolesť, taká masť.
Aká diera, taká záplata.
Aká forma, taká oblátka... Aká forma, taká tehla...
Aká gramatika, taká politika.
Aká hlava, taká vrava.
Aká hlava, taký rozum.
Aká jabloň, také jablko.
Aká je to šelma, tak o druhom myslí.
Aká kázeň, taká bázeň.
Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn.
Aká matka, taká Katka, taká celá jej čeliadka.
Aká otázka, taká odpoveď.
Aká pláca, taká robota.
Aká práca, taká pláca.
Aká priadza, také plátno.
Aká radosť je nájsť správne slovo pri správnej príležitosti.
Aká roľa, taká úroda.
Aká viera, taký pápež.
Aké drevo, taký cvik.
Aké chotáre, také koláče.
Aké chovanie , také skonanie.
Aké nabývanie, také pozbývanie.
Aké prasa , taký kvik ; aký človek , taký zvyk.
Aké remeslo, taký címer.
Aké správanie, také skonanie.
Aké srdce, taká reč.
Aké úlohy má fyziológia? Naučiť správne jesť, správne pracovať a správne odpočívať.
Aké vrece, taká záplata.
Akého ťa vidia , takého ťa uctia.
Akého ťa vidia, takého ťa uctia.
Akí sme, takí sme, naši sme!
Ako horí, tak sa svieti.
Ako chodí starý rak, aj mladý sa učí tak.
Ako je dôležité včas prísť, rovnako dôležité je včas odísť.
Ako kto robí , tak sa mu vodí.
Ako kto seje, tak i žne.
Ako kto zomlel, tak pečie.
Ako mi dal dve zauchá, hneď som vedel, že ma ide biť!
Ako mne dakto, tak dakomu Pán Boh.
Ako na Nový rok, tak po celý rok.
Ako prišli , tak odišli.
Ako robil, tak sa mal; čertu slúžil, čert ho vzal.
Ako robíme, tak sa máme.
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia majú k tebe.
Ako si kto ustelie, tak si aj ľahne.
Ako si postelieš , tak budeš ležať.
Ako som kúpil, tak porchidávam.
Ako stará vyhráva , tak mladá tancuje.
Ako staré spievajú, tak aj mladé čvirikajú.
Ako starí hudú , tak aj mladí budú.
Ako tam, tak i tu.
Ako ti zahrajú, tak musíš tancovať.
Ako ty ľuďom, tak ľudia tebe.
Ako ty mne, tak ja tebe.
Ako ty o ľuďoch , tak ľudia o tebe.
Ako vedel, tak povedal.
Ako vietor duje , tak plachty obracajú.
Ako za groš prasa.
Ako zaseješ, tak budeš žať.
Akoby hrach na stenu hádzal.
Akoby ich jedna mater mala.
Akoby mi bol nôž do srdca vrazil.
Akoby z neba spadol.
Akosi bolo, akosi bude.
Akou mierou meriaš, takou i teba odmerajú.
Akú mala, takú dala.
Akú si si dostal , takú si drž.
Aký cisár, taký pisár.
Aký čert, pečený, taký diabol varený.
Aký čert, taký diabol.
Aký človek, taká reč.
Aký gazda, taká čelaď.
Aký hosť, taký obrus.
Aký hrniec, taká pokrievka.
Aký chlap, taký snop.
Aký išiel , takú našiel.
Aký kňaz, taká osada.
Aký kráľ, taký kraj.
Aký mäsiar, taká jatka; aká cena, taká šatka.
Aký medveď, taký rev.
Aký mech, taká záplata.
Aký odev , taká česť.
Aký otec taký syn , aká matka taká Katka.
Aký otec taký syn , aké drevo taký klin.
Aký otec taký syn , aký mlynár taký mlyn.
Aký pán, taký krám, takého i koňa mám...
Aký pán, taký krám.
Aký pán, taký pes.
Aký panbodaj, taký bodajzdrav.
Aký pes do chrámu, taký z chrámu.
Aký plaz, taký šmyk.
Aký pochválen, taký naveky amen...
Aký požičaj, taký vráť.
Aký rozkaz, taký účinok.
Aký rozum, taký účinok.
Aký si ty ku mne, taký budem ja k tebe.
Aký strom , také ovocie.
Aký šiel, takú našiel.
Aký učiteľ , taká škola.
Aký vtáčik, taká klietka.
Aký vtáčik, taký spev.
Aký zákon, také peniaze.
Aký zvon, taký zvuk, aké gajdy, taký huk.
Aký zvonka , taký zdnuka.
Aký život , taká smrť.
Akým prachom ho nabili , takým strieľa.
Akým si ty mne, takým som ja tebe pánom.
Alkohol žiada najprv prst, potom ruku a nakoniec celé telo i dušu.
Ani by sme nevedeli čo je dobré, keby nebolo zlého.
Ani by žena ženou nebola , keby muža nepreviedla.
Ani čert nie je taký čierny ako ho maľujú.
Ani čo by slová od neho kupoval.
Ani do voza , ani do koča.
Ani farár dva razy nekáže.
Ani jednej zelinky v svete nieto nadarmo, lenže nevedia ľudia, od čoho je ktorá.
Ani kôň neťahá viac, ako môže.
Ani krížom slamy nepreloží.
Ani kura zadarmo nehrabe.
Ani palicou mu to z hlavy nevytlčieš.
Ani pánboh svet naraz nestvoril.
Ani pánboh všetkým ľuďom nevyhovie.
Ani Pánu Bohu darmo neslúžime.
Ani pes nie je dobrý, čo sa svojho dvora nedrží.
Ani pes po tom neštekne.
Ani pes zadarmo nešteká.
Ani psa nie je hodno von vyhnať.
Ani s tebou žiť, ani bez teba byť...
Ani sa ti vlas na hlave neskriví.
Ani strom naraz nezotnú.
Ani tisíc vyslovených právd jedno klamstvo nenapraví.
Ani to čert nevymyslí , čo má žena v svojej mysli.
Ani tomu never, čo v hrsti držíš.
Ani tráva sa bez vetra nepohne.
Ani v nebi mu nebude lepšie.
Ani voda nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.
Ani vrabec spolky nemiluje.
Ani z vola dve kože neoderú.
Ani z voza, ani na voz.
Anjel s rožkami.
Anjelský hlások a čertova pieseň.
Apatieka - drahá kuchyňa.

Úvod


B

Babka k babce, budú kapce.
Bača, ktorý dvanásť rokov bačoval, je zrelý na šibenicu.
Bár si je hrbatá, keď je len bohatá.
Baran si svoje rohy unesie.
Beda toho biť, s kým musíme žiť.
Beda tomu domu, kde chlap nosí sukňu a žena gate.
Beda tomu domu, kde rozkazuje krava volu.
Beda tomu dvorovi, kde rozkazuje teľa volovi,.
Beda tomu, koho ľutujú.
Beda tomu, z koho hriech pozostáva.
Beta povie Bete, a tá to roznesie po celom svete.
Bez chyby kto na svete?
Bez jedného kola bude plot stáť.
Bez jedného vojaka bude vojna.
Bez jedného žida bude jarmok.
Bez jednej lastovičky bude leto.
Bez jednej niti môže plátno byti.
Bez jednej ovce bude salaš.
Bez muky nieto náuky.
Bez nebezpečenstva je hra chladná.
Bez oldomáša ani kúpiť, ani predať.
Bez opatrnosti je i múdrosť slepá.
Bez patróna ani do neba neprídeš...
Bez peňazí na svete človek nič nezvedie.
Bez peria ťažko lietať.
Bez práce nie sú koláče.
Bez rebríka ani na pôjd nevyjdeš.
Bez rozumu statky vychodia na zmätky.
Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.
Bez volania nechytaj sa cudzej roboty.
Bezpečnejšie krokom, ako skokom.
Bi, Bože, spravodlivých, aby sa lotri kajali.
Bieda biede ruku dáva.
Bieda hlúposti suseda.
Bieda je najlepší majster, ona všeličomu naučí.
Biedu kúpiš, biedou ti ostane.
Bitka na dvoje stojí.
Blatom hádže po ňom.
Blázni a páni všetko môžu...
Blázni si väčšmi vážia šaty ako cnosti.
Blázon chodí nahatý, aby umrel bohatý.
Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie.
Blázon po mnohom smiechu poznaný býva.
Blázon ten kto dáva, väčší ten kto neberie.
Blažený je človek, ktorý sa kajá z hriechu, kým je ešte pri sile.
Blažený, kto nič nemá, nestará sa, kam čo schová.
Blchy kŕmi a slonov necháva dochnúť.
Blízka ruka najviac raní.
Bližšia košeľa ako kabát.
Bližšia moja gamba ako vlastná tetka.
Blška je malá a nestratí sa v posteli.
Bodaj nemal viac, iba čo ukradol.
Bodaj ťa hus pečená kopla.
Bodaj ťa parom vzal.
Boh dá, aj zajtra bude deň...
Boh mu pomáha a čert ho potíska.
Boh na staré kosti...
Boh nie je náhlivý, ale pamätlivý.
Boh poslal ľuďom pokrm a čert kuchára.
Boh rozdáva, ale človek musí otvoriť svoju dlaň.
Boh toho zatratí, kto chudobného ukráti.
Boha nehnevaj , čerta nepopudzuj , lebo nevieš , komu sa do ruky dostaneš.
Boháč sa bohatého zastane, chudobného nikto.
Boháči moc dať nechcú a málo dať sa hanbia.
Boháči najväčší lakomci.
Bohatému netreba rozumu.
Bohatému nevrie, chudobnému vykypí.
Bohatí by museli jesť peniaze, ale, našťastie, chudobní pre nich dorábajú jedlo.
Bohatí ľudia sa tešia peniazmi, chudobní deťmi.
Bohatstvo dočasu, chudoba naveky.
Bohatstvo je školou pýchy, krutosti a samoľúbosti.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.
Bohatý je, kedy chce, chudobný, keď môže.
Bohatý nemá nikdy dosť.
Bohu ku cti a ľuďom na posmech.
Boj sa pravého boha a dodržuj jeho prikázania, lebo to je celá povinnosť človeka.
Bojazlivý pes viac šteká ako hryzie.
Bojí sa toho ako čert svätenej vody.
Bojí sa toho ako mačka vody.
Bojí sa vlastného tieňa.
Bojí sa, aby ho zajac nezjedol.
Bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost.
Bol by z neho organista: mechy z voza ťahať.
Boli časy boli , ale sa minuli.
Bože môj, Bože môj, z vysokého neba, keď si nám dal zuby, dajže nám aj chleba.
Bože, či sme všetci tvoji, či len poniektorí..?
Božie mlyny melú pomaly, ale iste.
Brada ako u proroka a cnosť ako u drába.
Brada apoštolská , fúzy diabolské.
Brada nerobí mudrca.
Bratia vospolok nebývajú dobrí.
Brázda hlboká, slama vysoká.
Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá.
Brucho sú najlepšie hodiny.
Buď Bohu chvála, kostol zhorel, krčma zostala.
Buď pravdivý i k dieťaťu, splň čo mu sľubuješ, inak ho naučíš lží.
Buď za mladi starcom , aby si na starosť bol mládencom.
Bude radšej vši pásť, ako robiť.
Bude to kočka, čo to dočká!
Bude z neho toľko, ako z čerta apoštol.
Bude žiť ešte dva roky po smrti.
Bujaka za rohy nechytaj.
Bystrý kôň skoro ustane.

Úvod


C

Celý je za ňou zbláznený.
Celý svet je huncút, len on je statočný!
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Cesta leží na konci jazyka.
Cesta po ktorej sa nechodí zarastie tŕním.
Cesta strachu je nekonečná: myš sa bojí mačky, mačka psa, pes pána, pán svojej panej, pani myšky.
Cigáň cigáňa vždy nájde.
Cigáň iba vtedy pravdu povie , keď sa pomýli.
Cigáni mu v bruchu vyhrávajú.
Cnosť a šťastie visí na tenkej niti.
Ctia ho ako psa v kostole.
Cudzí je cudzí, svoj je svoj.
Cudzia voš horšie hryzie.
Cudzie brázdy vyžína.
Cudzie nežiadaj a svoje neopusť.
Cudzie pšeno oháňa a vlastné mu vrabce zobú.
Cudzie vidíš pod horou a svoje nevidíš pod nohou.
Cudziemu človeku svoje tajnosti nezver!
Cudziemu psu never.
Cvičenie dáva umenie.
Čaká na smrť ako pavúk v škáre na muchu.
Čapy mu spadli.
Čas a trpezlivosť ruže prináša.
Čas je najlepší lekár.
Čas lieči.
Čas nečaká nikoho.
Čas platí, čas tratí.
Čas všetko ukáže.
Čas všetko zahojí.
Časom sa všetko minie.
Časom všetko na povrch vyjde.
Častá kropaj i kameň porazí.
Často oferuje na hrdelný chrám.
Častý hosť nebýva vzácny.
Častý pohár vína jazýček rozvíňa.
Času by mal človek dosť , len keby s ním dobre nakladal.
Časy sa menia a my sa meníme s nimi.
Čelom múr neprebiješ.
Čert – neberie zlého, keď vie, že je jeho.
Čert aj hriechy medom osladí.
Čert by vzal hrnčiara, keby jeden hrniec naveky trval.
Čert čerta nájde.
Čert ho nevezme, Pán Boh ho nepotrebuje.
Čert matku zabil a vyhováral sa, že bola hustá hmla.
Čert nikdy nespí.
Čert ochorel, chcel byť svätým, keď vyzdravel, bol čo predtým.
Čert požehnal, čert vzal.
Čert v čase núdze aj muchy žerie.
Čert vymyslí, diabol poslúchne.
Čert vždy na jednu hŕbu serie.
Čert za diabla sa zaručil.
Čert za dobrým číha, zlý je aj tak jeho.
Čerta neobrátiš, čo ten svet prevrátiš.
Čerta vyženieš, desať priženieš.
Čertovi do kuchyne prišiel.
Čertovi musíš aj vo dne posvietiť.
Červené jablko najviac býva červavé.
Česť a dobré meno nekúpiš na trhu.
Česť za česť a bryndzu za peniaze.
Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
Či kyjom , či palicou.
Či ma skôr budeš biť, či sa skôr naobedujeme?
Čí pes, toho nôtu vyje.
Či si mi nasľuboval, keď si do koša vodu načieral!
Čím bližšie Rím, tým horší kresťan.
Čím ďalej do lesa, tam viac dreva.
Čím dlhšie kameň na jednom mieste leží, tým väčšmi zarastie.
Čím hrniec nasiakne, tým i črep páchne.
Čím jasnejšie oheň horí, tým rýchlejšie uhasína.
Čím je človek v pokušeniach rozhodnejší, tým ich ľahšie prekonáva.
Čím je kto naplnený to zo seba vydáva.
Čím kto hreší, tým trestaný býva.
Čím menej rozumu, tým viac šťastia.
Čím menej spíš, tým dlhšie žiješ.
Čím menšia potvora, tým väčší škrek.
Čím peknejší , tým čertu milejší.
Čím sa čert viac začesáva, tým väčšmi mu rožky trčia...
Čím tvrdšie, tým hrdšie.
Čím väčší hlupák, tým väčšie šťastie.
Čím väčší roh , tým hlasnejšie trúbi.
Čím väčšie riziko, tým väčšia sláva.
Čím väčšmi človek verí v Boha, tým menej sa bojí ľudí.
Čím viac krížkov na chrbte, tým ťažšie nohám.
Čím viac kto predáva, tým viac i luže.
Čím viac miluješ, tým viac si tým druhým.
Čím viac peňazí , tým viac starostí.
Čím viac prikladáš , tým viac horí.
Čím viac sa ponáhľaš, tým menej stihneš.
Čím viac sa v lajne papreš , tým väčšmi smrdí.
Čím vyšší schod, tým ťažší pád.
Čím vyšší strom, tým bližší hrom.
Čím vyššia veža, tým väčší tieň.
Čím vyššie vyjdeš , tým ďalej dovidíš.
Činiť dobro a žiadať za to odmenu , znamená oslabovať účinok dobra.
Čistá voda – prvý liek na svete.
Čistota pol života.
Človeče varuj sa a Boh ti pomôže.
Človek bez slobody je ako ryba bez vody.
Človek človeku najväčší nepriateľ.
Človek hlúpy neustúpi.
Človek je iba dotiaľ človekom, kým si slova stojí.
Človek je len z polovice taký zlý, za akého ho ľudia majú.
Človek je zdravý, ak ho vždy bolí niekde inde.
Človek môže všetko, len sám pred sebou neunikne.
Človek nemá nič, iba to, čo užije.
Človek nemôže mať všetko.
Človek nevie , kde kosti zloží.
Človek nevie, na čo ľahne, na čo vstane.
Človek nie je zo železa.
Človek nikdy nie je dosť múdry.
Človek podlizačný nie je priateľ vďačný.
Človek sa nikdy nepreučí.
Človek sa učí na vlastných chybách.
Človek si dáva meno tým, čo robí.
Človek varuj sa a Boh ti pomôže.
Človek závistlivý, sám sebe je krivý.
Človek zomiera toľkokrát, koľkokrát stratí priateľa.
Človek zomrie, nezoderie sa ako vrece.
Človeka chyť za slovo, psa za uši.
Človeka chytajú za slovo , kravu za rohy.
Človeka poznáš po reči , vtáka po perí.
Človeka vítaj podľa šiat a vyprevádzaj podľa jeho rozumu.
Čo ako budeš kameň stískať, srvátka z neho nepotečie.
Čo ako sa dobre má, ešte lepšie si žiada.
Čo bláznovi po rozume, keď ho nemá, nebanuje.
Čo bolo vlani, to nik nedohoní.
Čo čert vzal, to nevráti.
Čo človek nepozná, za tým netúži.
Čo človeka robí šťastným, robí ho zároveň aj bohatým.
Čo dedina , to milá ; čo hodina , to iná.
Čo dedina, to rodina.
Čo dieťaťu nôž, to žene peniaze.
Čo do sveta pošleš, to sa ti domov navráti.
Čo dom, to iná obyčaj v ňom.
Čo fígeľ , to groš.
Čo hľadáš , to nájdeš.
Čo hluchý nepočuje, vymyslí si.
Čo hlúpy pokazí, to ani sto múdrych nenapraví.
Čo chudobnému dáš , to ti pánboh stonásobne vráti.
Čo chváliť nemôžeš, nehaň.
Čo chytro zrie , chytro dozrie.
Čo chytrý nedohoní, to lenivý doleží.
Čo chyžka, to inakšia kýška.
Čo Janík zameškal , Jano nedohoní.
Čo je dobré, nie je draho zaplatené.
Čo je krásne, býva vzácne.
Čo je lacné, nie je vzácne.
Čo je napísané, to mačka nevylíže.
Čo je po honore, keď nič nie je v komore.
Čo je pravda , nie je hriech.
Čo je pre jedného, nie je pre druhého.
Čo je šeptom, to je s čertom.
Čo je už na ceste, len nech ide.
Čo je v dyme narodené , to len dymom razí.
Čo je v lete zelené, všetko v zime zjedené.
Čo je veľa , to je veľa.
Čo je všedné, to nie je vzácne.
Čo je vzácne, nie je lacné.
Čo je z krvi, to sa mrví...
Čo jeden hlupák pokazí, ani sto múdrych nenapraví.
Čo jednou rukou buduje, to druhou kazí.
Čo Jurko nepochopí , tomu sa Juro nenaučí.
Čo koho bolí , o tom rád hovorí.
Čo koho má potkať , to ho potká.
Čo komu súdené , to ho neminie.
Čo kôň premôže, to komár nemôže.
Čo kto ľúbi , to ho hubí.
Čo kto pasie, to i zaháňa.
Čo má byť kyslé, nech je s octom.
Čo má byť na hák , to sa zavčasu kriví.
Čo má byť tŕň , to zavčasu škriabe.
Čo má byť, bude, čo má prísť príde.
Čo malo začiatok, musí mať aj koniec.
Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, čo máš zjesť dnes, nechaj si na zajtra.
Čo mestečko , to devečko ; čo dedinka , to dievčinka.
Čo mnoho, to mnoho, i slova božieho.
Čo môže Boh, nemôže vôl.
Čo môžeš od hoväda čakať ako funt mäsa?
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
Čo môžeš urobiť sám , nezveruj na iného.
Čo môžeš urobiť sám , urob si sám.
Čo na druhom vidíš, to na sebe čakaj.
Čo na srdci, to na jazyku.
Čo nás po bohatstve, keď zdravia nemáme.
Čo nebolo doobeda, poobede nebude.
Čo nedojeme, to dopijeme.
Čo nedokáže rozum, často vylieči čas.
Čo nehorí, nezalievaj.
Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň ani ty jemu.
Čo nechytíš za rohy, za ocas neudržíš.
Čo nejde od srdca , to nejde do srdca.
Čo nič nebudeme mať , len aby sme boli zdraví.
Čo nie je dnes , môže byť zajtra.
Čo nie je pre oči , nie je ani pre ústa.
Čo nikomu nepovieš, to nikto nevie.
Čo oči nevidia, srdce nebolí.
Čo oči vidia to srdce uverí.
Čo oko uvidí , to srdce zažiada.
Čo oko vidí, to ruka vezme.
Čo otec nazhromaždil motykou, to syn rozhadzuje lopatou.
Čo peniaze v tej časnosti, to činnosť platí vo večnosti.
Čo pes uchmatne, nerád vráti.
Čo po takej krave, hoc aj za hrot mlieka dáva, keď kope a rozleje.
Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.
Čo potrebuješ, nekupuj ani keby si peniaze našla.
Čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe.
Čo prišlo od čerta, ide do čerta.
Čo radi máme, o tom radi rozprávame.
Čo raz z úst vypustíš , to ani štyrmi koňmi naspäť nevtiahneš.
Čo riekne, to brechne.
Čo rukami nestačil, to nohami dotlačil.
Čo s radosťou robíme, to sa nám neťaží.
Čo sa aj pobijete, len sa nepovaďte!
Čo sa babe chcelo , to sa jej prisnilo.
Čo sa človek natrápi , kým umrie.
Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde.
Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko býva dobré.
Čo sa doma navarilo , nech sa doma poje.
Čo sa komu páči, tým sa neotrávi.
Čo sa má stať, sa aj stane.
Čo sa moc kýva , len sa vykýva.
Čo sa nosí , to sa znosí.
Čo sa nosí, drať sa musí.
Čo sa nosí, to sa derie.
Čo sa pri poháriku stalo, nech sa pri poháriku aj dokoná.
Čo sa rado hašterí, to sa rado má.
Čo sa raz vlkovi do hrtana dostane, to nikto viac nevydriape.
Čo sa stalo , už sa neodstane.
Čo sa ťa netýka , tomu daj pokoj.
Čo sa ti na iných neľúbi , netrp to ani na sebe.
Čo sa vlečie, neutečie.
Čo sa za mladi naučíš, na starosť ako by si našiel.
Čo sa za mladi nenaučíš , to na starosť nepochopíš.
Čo sebe, to tebe.
Čo si kto navaril, nech si aj zje.
Čo si kto zaseje, to bude aj žať.
Čo si nežiadaš , to s ti najskôr pridá.
Čo si si navaril , to si zjedz.
Čo si si odtrhol, to si voňaj.
Čo si ten raz ho hlavy vezme , to nepopustí.
Čo si vynúti núdza, možno ospravedlniť.
Čo si zameškal , to už nedohoníš.
Čo Slovák, to chlap.
Čo smrdí, to hnojí.
Čo ťa má stretnúť, tomu neujdeš.
Čo ťa nepáli, nehas!
Čo ťa nezabije, to ťa posilní.
Čo tam po bohatstve, keď zdravie nemáme.
Čo tam po honore, keď niet nič v komore.
Čo tam po reči, keď niet v nej veci.
Čo tam po tituli, keď nieto v škatuli.
Čo ten povie , to je toľko , ako keď sa hus uprdne.
Čo triezvy na srdci, to opitý na jazyku.
Čo urobíš v piatok, neostane ti na sobotu.
Čo v srdci vrie , v ústach vykypí.
Čo v srdci, to na jazyku.
Čo vidí , to berie.
Čo vo dne vidí , to v noci uchmatne.
Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov.
Čo vylúčiš, čertu poručíš.
Čo vysoko letí, nízko padá.
Čo zaseješ, to budeš žať.
Čo zjem, to viem; čo vypijem, to užijem; a čo po mne ostane, to čert vie, komu sa dostane.
Čoho je mnoho, to ani sviňa nechce.
Čoho sa bojíš, to ti skôr príde, ako to, čoho sa úfaš.
Čoho sa človek najviac odrieka , toho sa najskôr dopustí.
Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr sníva.
Čokoľvek človek rozsieva, to bude tiež žať.
Čokoľvek robíš vo sviatok, to všetko ide naspiatok.
Čomu nerozumieš , to nehaň!
Čomu sa človek najviac úfa, najskôr ho minie.
Čomu zmladi privykneš , tomu na starosť neodvykneš.
Čože je z veľkej stodoly, keď je prázdna.

Úvod


D

Dačo za dačo, zadarmo iba smrť.
Daj babku k babce, nazbieraš na kapce.
Daj čudákovi hospodu, ešte ťa vyženie z domu.
Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku.
Daj koňovi ovsa, a on spraví hopsa!
Daj mu kožuch, i kožu ti stiahne.
Daj peniaze, ubudne ich, daj vedomosti, pribudne ich. / tadžické príslovie /
Daj pokoj, máš pokoj.
Daj psovi zábavu, hoď mu kosť. / arabské príslovie /
Daj si povraz na krk a mnohí budú šťastní, keď vás budú môcť zaň vodiť. / egyptské príslovie /
Daj si pozor na svoje myšlienky, sú počiatkom tvojich činov. / čínske príslovie /
Daj svoju lásku manželke, ale svoje tajomstvo zver matke alebo sestre. / írske príslovie /
Dajte psovi hnusné meno a potom ho pokojne môžete obesiť. / anglické príslovie /
Dakedy aj z pustej stodoly sova vyletí.
Dakedy múdry pochybí, dakedy zas blázon trafí.
Dal boh vtákom krídla a ľuďom ruky.
Dal mu ako psovi na vidličke.
Dal mu chren popod nos.
Dal mu jazykovej polievky s rezancami.
Dal sa na pokánie ako čert na milosť.
Ďaleká voda nie je dobrá pre blízky požiar. / čínske príslovie /
Ďaleko hľadá a pod nosom to má.
Ďaleko neujdeš na krivom koni.
Ďaleko od hnevu, ďaleko od hromu. / české príslovie /
Dar neteší, keď sa prijíma s obavou.
Dar za dar a zadarmo nič.
Darebák aj pod strechou zmokne.
Darebák má vždy nedeľu.
Darmo čerta umývaš, nikdy ho nevybieliš.
Darmo je ryba doma vo vode, aj tak ju v nej uvaria. / haitské príslovie /
Darmo kladieš psovi nohu na stôl, vždy ju dole strhne.
Darmo liať vodu do koša.
Darmo pes na mesiac breše.
Darmo sa tam tískaš, kde ťa nechcú.
Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.
Darmo starého psa za zajacom huckáš.
Darmo tisneš mechúr do vody.
Darovanej kobyle do zubov nehľadia.
Darovanému koňovi na zuby nepozeraj.
Darovať je pánsky, nazad brať cigánsky.
Dary robia človeka slepým. / latinské príslovie /
Dary zaslepujú oči múdrych.
Ďateľ ďube a na prsia si trúsi.
Dáva lieskovec tomu, kto nemá zuby.
Dáva piť kuriatkom, keď prší. / arménske príslovie /
Dávaj potomkom, kým máš teplú ruku. / židovské príslovie /
Dávať správne otázky znamená veľa vedieť. / arabské príslovie /
Dávno tie hrable skapali, čo k sebe nehrabali.
Dávno tie hrable skapali, ktoré od seba hrabali.
Dávno toho čert vzal, čo sebe zlé prial.
Dážďová voda na poli, je drahšia ako zlato.
Dbajme skôr na to, s kým jeme a pijeme, než na to, čo jeme a pijeme. / čínske príslovie /
Dcéra, ktorá opustí dom - to je ako predané pole. / čínska múdrosť /
Dcéra kraba neporodí vtáka. / čínske príslovie /
Deň za dňom, rok za rokom, a život sa minie.
Deň, kedy sa rozhodnete k činu, je vaším šťastným dňom. / japonské príslovie /
Denne urob tisíc krokov a po smrti budeš odpočívať v raji. / arabské príslovie /
Deravé vrece nenafúkneš, hlupáka nepoučíš. / ruské príslovie /
Deravé vrece nie je nikdy ťažké. / židovské príslovie /
Desať chudákov spí pod jednou handrou, ale kráľom je i svet tesný. / perzské príslovie /
Desať ráz rozmysli a raz rob.
Deti a psy hneď poznajú, kto ich má rád.
Deti bez rodiča ako voz bez oja.
Deti bez rodičov ako voz bez oja.
Deti ešte nikoho gazdom nespravili.
Deti moje nekradnite, čo vidíte uchmatnite ; ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som.
Deti sa rodia, dokonca i keď nie je čo jesť. / africké príslovie /
Deti stráž štyrmi očami. / turecké príslovie /
Deti sú gombíkom manželskej súdržnosti. / arabské príslovie /
Deväť remesiel a desiata bieda. / české príslovie /
Devätoro remesiel, desiate bieda.
Diera - nediera, stále sa natiera. / české príslovie /
Dieru do neba vystrelil.
Diéta je najlepším liekom. / talianske príslovie /
Dieťa sa žaluje, že dostalo bitku, ale nehovorí za čo. / latinské príslovie /
Dieťa sa žaluje, že dostalo bitku, ale nehovorí začo. / švédske príslovie /
Dieťa špiní a derie, matka šije a perie. / moravské príslovie /
Dieťa špiní, derie; matka šije, perie.
Dieťa za ruku, matku za srdce.
Dieťaťu nedávaj nôž do ruky a hlúpemu peniaze.
Dievča krásne ako kvet, dobré ako med, tichučké ako muška a do roboty ako sršeň.
Dievčatá zo zlata, manželky z olova. Láska oslepuje, manželstvo navracia zrak. / nemecké príslovie /
Dievka je ako zlodej v dome.
Diplomat je ten, kto vie, kedy sa žena narodila, ale zabúda, koľko má rokov. / anglické príslovie /
Div že sa somárovi, keď ťa kopne.
Díva sa na zápas a radí: chyť ho za nohu. / perzské príslovie /
Diváci vidia lepšie ako herci. / anglické príslovie /
Divého koňa treba hladkať. / židovské príslovie /
Dlaňou dieru zapcháva.
Dlh – zlý druh.
Dlh mlčí, ale spať nedá. / gruzínske príslovie /
Dlhá choroba, hotová smrť.
Dlhé motúzy sa zle vlečú.
Dlhé spanie, žobrácke kochanie.
Dlhé vlasy, krátky rozum.
Dlho očakávané dary už nie sú dary, ale splátky. / americké príslovie /
Dlho pripravovaný boj - rýchle víťazstvo. / latinské príslovie /
Dlhú klobásu, krátku kázeň, to miluje každý blázen.
Dlhy majú dlhé nohy a dôjdeš s nimi do Chudobíc.
Dlhy nerevú a predsa spávať nedajú. / ruské príslovie /
Dnes si vyzuješ topánky a nevieš, kde ich zajtra obuješ. / čínska múdrosť /
Dnes sme tu, zajtra kde? / srbské príslovie /
Dnes tlsto a zajtra pusto / české príslovie /
Dnes ty mne, zajtra ja tebe.
Dnes už chce byť vajce múdrejšie ako sliepka.
Dneska rob, zajtra hop!
Dnešné víno pi dnes, zajtrajší žiaľ zajtra. / čínske príslovie /
Dnešok je lepší ako desať zajtrajškov.
Dnešok nezaručuje zajtrajšok. / čínska múdrosť /
Do Boha vysoko, do mora hlboko a vo svete pravdy niet.
Do boja a do ženenia, útokom bez rozmýšľania. / ruské príslovie /
Do cudzej veci sa nemiešaj.
Do hostiny nebuď ani prvý, ani posledný.
Do hrubého stromu zaťal.
Do jednej trúby dúchajú.
Do kyslého jabĺčka zahryzol.
Do lesa drevo nevoz a do mora vodu nenos.
Do mlyna nech nechodí, kto sa nechce zamúčiť.
Do neba sa na koči nechodí. / španielske príslovie /
Do ničoho ani soli netreba.
Do očí brat, za chrbtom had.
Do očí chváli, krem očí haní.
Do očú nechváľ a za chrbty nehaň.
Do pasce na myši slona nechytíš. / africké príslovie /
Do pekla brána vždy otvorená.
Do raja sa za vlasy neťahá. / ruské príslovie /
Do roboty ako za vlasy a do jedenia akoby pálil.
Do roboty jaj, a jesť len daj!
Do roboty jak by zviazal a do tanca, jak by kázal.
Do sŕdc mužov sa láska vkráda cez očí, do sŕdc žien cez uší. / poľské príslovie /
Do stromu, ktorý nemá ovocie, nehádžu kamením. / turecké príslovie /
Do šiesteho češ, do šestnásteho hreš, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom ďakuj tomu, kto vyvedie čerta z domu. / šumiacke príslovie /
Do tridsiatky jeme, aby sme žili a od tridsiatky žijeme, aby sme jedli.
Do tuha nabil, ale nevedno ako mu vystrelí.
Do tvrdého dreva kyjom sekeru vbíjajú.
Do tvrdého zavŕtal.
Do učenia sprostý, ale na fígle ho je dosť.
Do vysokého stromu hrom udiera.
Do zavretých úst mucha nevletí. / francúzske príslovie /
Do žien a do melónov sa nevidí. / talianske príslovie /
Do žihľavy hromy nebijú.
Dobrá hlava sto hláv nakŕmi.
Dobrá hospodyňka pre pierko i plot preskočí.
Dobrá krava dobré mlieko dáva.
Dobrá myseľ a veselá viac stojí než zlata veľa.
Dobrá myseľ v tŕní rastie.
Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva.
Dobrá pečienka ďaleko vonia, zlá ešte ďalej smrdí.
Dobrá povesť je druhý majetok. / latinské príslovie /
Dobrá povesť žiari aj v tme.
Dobrá práca sa sama chváli.
Dobrá rada nad zlato.
Dobrá rada nikdy neprichodí neskoro.
Dobrá rada stojí groš (a planá dva).
Dobrá rada vzácna.
Dobrá sliepka aj v žihlave vajcia nesie.
Dobrá studňa v suchu vodu dáva, dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
Dobrá svadba do týždňa trvá.
Dobrá sviňa všetko stroví.
Dobrá vôľa robí smiech, za zlou vôľou ide hriech.
Dobrá vôľa všetko zdolá.
Dobrá výhovorka stojí groš.
Dobrá zhoda: s vodou voda.
Dobrá známosť za hotové peniaze stojí.
Dobrá žena do roka skape.
Dobrá žena hladidlo, zlá žena strašidlo.
Dobrák je vždy neskúsený.
Dobre bačom, keď je na čom.
Dobre bohatému v teple sedieť.
Dobre bude, keď čert umrie a peklo zhorí.
Dobré bydlo i psa kazí.
Dobré ďaleko vonia, ale zlé ešte ďalej smrdí.
Dobré deti sa vychovávajú samé. / nórske príslovie /
Dobre hovoriť je striebro, dobre mlčať je zlato.
Dobre je aj v pekle mať priateľa.
Dobre je pri kope klásky zbierať.
Dobre je zavčasu iskru udusiť.
Dobre je, keď sa čertovi sviečočka zapáli.
Dobre je, keď sa huba obleje, ale lepšie je, keď sa do nej naleje.
Dobré mäso sa na každej dedine predá.
Dobré meno si môžeme získať i slovami, ale len činmi si ho udržíme. / švédske príslovie /
Dobré meno stratíš, zlého mená sa nezbavíš. / mongolské príslovie /
Dobré meno viac stojí ako všetky bohatstvá.
Dobre myšiam, keď mačky doma nieto.
Dobré reči ďaleko idú, plané ešte ďalej.
Dobre sa je tomu smiať, komu je dobre.
Dobré sa samo chváli.
Dobré sa so zlým mieša.
Dobré sa zlým odpláca.
Dobré slovo býva po sto rokoch nové.
Dobré slovo dobré miesto nájde.
Dobré slovo lepšie od peňazí.
Dobre slovo lepšie od peňazí. / nórske príslovie /
Dobré slovo nestojí viac ako zlé. / anglické príslovie /
Dobré svedomie je mäkká poduška.
Dobré svedomie sa zlých rečí nebojí.
Dobre tomu, kto má priateľov ; beda tomu, kto ich potrebuje.
Dobre tomu, kto nič nemá – netrápi sa, kde čo schová.
Dobré víno i bez viechy sa minie.
Dobré zmluvy robia dobrých priateľov. / arabské príslovie /
Dobré zrno zostane, ale plevu vietor uchytí.
Dobre že sa nezjedia od ľúbosti.
Dobrého býka poznáš pri oraní, dobru ženu u kolísky. / arménske príslovie /
Dobrého koňa najviac bijú.
Dobrého koňa netreba biť.
Dobrého majstra každý nájde.
Dobrého nehoden, kto zlého neskúsil.
Dobrého nikdy nie je nazbyt.
Dobrého priateľa si váž ako drahý poklad.
Dobrého veľa nebýva.
Dobrému vínu nenačim viechy.
Dobrí dobre žijú.
Dobrí priatelia sa aj s jednou jahodou podelia.
Dobro vždy víťazí nad zlom.
Dobrodenie je len vtedy dobrodením, ak je obetou. / antické príslovie /
Dobrodenie je len vtedy dobrodením, ak je obetou. / grécke príslovie /
Dobrota sa vracia za bránu dobrých. / perzské príslovie /
Dobrotu človek najskôr zunuje.
Dobrú hrušku najviac trasú.
Dobrú jalovičku aj na maštali nájdu.
Dobrú radu dá ti každý, ale málokto vrece múky.
Dobrý človek sa väčšmi stará, aby robil to, čo má ako o to, čo sa robí s ním samým.
Dobrý človek sa všade vmestí.
Dobrý Dajko, ale zlý Vracajko.
Dobrý gazda pracuje, múdra žena gazduje.
Dobrý chodec i zajaca by vybehal.
Dobrý chýr beží a zlý letí.
Dobrý chýr ide ďaleko, zlý ešte ďalej.
Dobrý je i chlieb, keď nieto koláčov.
Dobrý je žart, ale nie vždy.
Dobrý kohút nepriberie.
Dobrý kôň i na maštali kupca nájde.
Dobrý kôň sa nehanbí za škaredé sedlo. / arabské príslovie /
Dobrý kuchár stojí za doktora. / ruské príslovie /
Dobrý liek je obyčajne horký. / tirolské príslovie /
Dobrý manžel si zaslúži väčšiu chválu ako dobrý senátor! / rímske príslovie /
Dobrý pes sa vylíže.
Dobrý pisár i planým perom napíše.
Dobrý plat vyrába šťastných pracovníkov. / nemecké príslovie /
Dobrý priateľ je nad zlato.
Dobrý priateľ má väčšiu cenuako sto príbuzných. / nemecké príslovie /
Dobrý priateľ prinesie piecku, keď svet zasype sneh. / čínske príslovie /
Dobrý protivník je najlepším spojencom. / latinské príslovie /
Dobrý rozum po škode, ešte lepší pred škodou.
Dobrý s každým dobre vyjde.
Dobrý sused lepší ako rodina.
Dobrý sused najlepšia ohrada.
Dobrý tovar kupca nájde.
Dobrý vodca neženie, ale vedie.
Dobrý začiatok vedie k dobrému koncu. / latinské príslovie /
Dobrý začiatok, polovica práce.
Dobrý začiatok, polovica úspechu.
Dobrý zákazník chodí do toho istého obchodu tri roky. Dobrý obchod má tých istých zákazníkov tri roky. / čínske príslovie /
Dobrý zívač spraví dvoch zívačov. / francúzske príslovie /
Dobrých boh zo sveta berie a zlí tu zostávajú.
Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.
Dobrým zaobchádzaním i hovädo po ruke ti bude.
Dočkaj času ako hus klasu.
Dokiaľ chodíš, dotiaľ sa hodíš.
Dokiaľ je človek šťastný, vždy má dosť priateľov.
Dokiaľ puška netresne, nepočuť ju. / srbské príslovie /
Doktor a sedliak vedia viac než doktor sám / dánske príslovie /
Dom bez detí, je ako zvon bez srdca.
Dom bez ženy, mlyn bez vody. / arménske príslovie /
Dom klamára horel ale nikto tomu neveril. / perzské príslovie /
Dom nie je kostol, človek nie je anjel.
Doma ako chceš, inde ako smieš.
Doma jedz, čo máš, u ľudí, čo ti dajú.
Doma som tam, kde si zavesím klobúk. / americké príslovie /
Domáceho zlodeja neľahko ustrážiš.
Domáci psi podchvíľou sa hryzú, podchvíľou sa lížu.
Domom sa počítajú roky a múdry človek je vždy mladý. / bulharské príslovie /
Domy meriame podľa ich tieňa, veľkých mužov podľa ich ohováračov. / čínske príslovie /
Dopredku sa nepchaj, nazadku nezaostávaj, prostriedku sa drž.
Doskákal ako cap v jeseni.
Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.
Dosť je sľúbiť, načo ešte i dať?
Dostal sa z dažďa pod odkvap.
Dostatok matka, nedostatok macocha. / ruské príslovie /
Dotiaľ barana strihajú, kým má vlnu.
Dotiaľ sa chodí s džbánom po vodu, pokiaľ sa nerozbije.
Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý.
Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí.
Dotkla sa žihľava plota, nuž sa pripletá.
Dozreté ovocie padá samo, ale nikdy nie rovno do úst. / čínske príslovie /
Dôveruj, ale preveruj.
Draho by ho zaplatil, kto ho nezná a kto ho zná, ani zadarmo ho nevezme.
Draho nekupuj, ale zadarmo neber. / ruské príslovie /
Drevo do hory nenos.
Driemajuceho leva nebuď. / ruské príslovie /
Druhého posadíš na koňa, a ty za ním peši.
Druhému na palce stúpa.
Druhovi k pomoci hoci o polnoci. / české príslovie /
Drž sa cesty, lebo po chodníku i kravy chodia.
Drž sa novej cesty a starého priateľa. / latinské príslovie /
Drž sa starších rady a nedôjdeš vady.
Drž sa veci, slová už budú samy nasledovať. / latinské príslovie /
Držať jazyk za zubami.
Drží ako chluchý dvere.
Drží Pána Boha za nohy a čerta za rohy.
Drží s pánom i s furmanom.
Drží slovo ako pes chvost.
Duchna je richtár medzi mužom a ženou.
Dukát je malý, ale veľa platí.
Dukáty po zemi hľadá.
Dunaj prešiel a v Dunajci sa utopil.
Dupkom vyskoč, ale sa nepotoč!
Dva chrbty viac unesú ako jeden.
Dva kohúty na jednom dvore sa neznesú.
Dva kohúty na jednom smetisku sa neznesú.
Dva kone viac utiahnu ako jeden.
Dva krát meraj, raz strihaj.
Dva melóny v jednej ruke neodnesieš. / rómska múdrosť /
Dva razy rozmýšľaj, raz sadaj na koňa. / turecké príslovie /
Dva šťastné dni sú zriedkakedy bratmi. / bulharské príslovie /
Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
Dvaja – rada, traja – zrada.
Dvaja zhrbení sa môžu zhovárať ako rovný s rovným. / nemecké príslovie /
Dve baby trh, tri baby bazár, sedem báb jarmok. / ruské príslovie /
Dve dcéry vydať alebo raz vyhorieť, na jedno príde. / Brezová /
Dve dyne pod jednou pazuchou sa nedajú niesť. / bulharské príslovie /
Dve hlavy nevojdú pod jeden klobúk.
Dve kuchárky na jednom ohnisku sa neznesú.
Dve kuchárky pri jednom ohnisku hotová pohroma.
Dve lásky sa do jedného srdca nepomestia. / ruské príslovie /
Dve oči v hlave – muž a žena v dome.
Dve polovičaté práce nevydajú za jednu dokonalú. / ruské príslovie /
Dve ruky viac spraviaako dve oči.
Dve ženy pod jednou strechou - dva tigre v jednej klietke. / indické príslovie /
Dve ženy, tri husi – hotový jarmok. / zvolenské príslovie /
Dvíhal nos – padol naň.
Dvoch brehov sa chytal a oba sa s ním odtrhli.
Dvoch dvorov pes.
Dvojaký jed kazí dušu: víno a krásna žena. / perzské príslovie /
Dvom je vždy veselšie ako jednému.
Dvom lepšie cesty ubýva.
Dychti po bohatstve a nedostaneš ho; nepachti sa za ním a šťastena ti ho prinesie. / čínske príslovie /

Úvod


E

Ešte je nie všetkému koniec.
Ešte nikdy nebolo tak zle , aby nemohlo byť ešte horšie.
Ešte nikto si sám nos neodryzol.
Ešte si mladým nebol a už sa starým robíš!

Úvod


F

Frajer čarovaný , chrbát maľovaný.
Fúziská, že by mohol z nich motúze šúlať.

Úvod


G

----------

Úvod


H

Hadovi musíš na hlavu stúpiť.
Hanba kradnúť, ale nie pracovať.
Hlad je najlepší kuchár.
Hľaď ty na seba!
Hľadá posmech na iných a má ho doma.
Hľadaj najlepšieho človeka medzi tými , ktorých svet odsudzuje.
Hľadí ako žaba z prachu.
Hľadí na to ako teľa na nové vráta.
Hlava pán , srdce kráľ a žalúdok hospodár.
Hlava šedivá a srdce pochabé.
Hlavička ako makovička a v nej pusto.
Hlupák a prachy sa neznášajú.
Hlupák zostane hlupákom.
Hlúpi všetko kúpi.
Hnev a jazyk drž na uzde.
Hnev bez vlády málo vadí.
Hnev je vždy škodlivejší , ako urážka , ktorá ho vyvolala.
Hnev je zlý radca.
Hnev pominie, ale nenávisť v srdci zostane.
Hoci odpoly hnilé , keď je len srdcu milé.
Hocikomu never!
Holá hlava sa ľahko oholí.
Holub za pšenicou , šuhaj za dzievčicou.
Hosť a ryba na tretí deň smrdí.
Hovorí, ako mu jazyk narástol.
Hrdé kone krky lámu.
Hriechy mladosti kára boh na staré kosti.
Hrobom smrdí a ešte sa nekára.
Huby jedz , ale meno im vedz.
Humor je korením života.

Úvod


CH

Chodí za ním ako pes.
Chodil po celom háji , odťal na samom kraji.
Chorému všetko horké.
Chromému všade ďaleko.
Chudobe a paráde, nesvedčí byť v hromade.
Chudobnému aj z hrnca vykypí.
Chudý kôň vždy najlepšie ťahá.
Chváliť nás nechcú a haniť sa nedáme.
Chytrá robota dobrá nebýva.
Chytrému napovedz , hlúpeho postrč.

Úvod


I

I bez brady ľudia mladí dajú niekedy dobrej rady.
I čierna kvočka biele vajce znesie.
I dobrého moc škodí.
I dub bol kedysi len žaluďom.
I na dobrej slivke grmla rastie.
I pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva.
I starému kocúrovi niekedy myš ujde.
I ten najmúdrejší môže schybiť.
I v mladej hlave starý rozum sa nájde.
I v pekle dobre, keď máš strýca diabla.
I z krátkeho ľanu bude dlhá niť.
I zdravé jablko pri zhnitom zhnije.
Iba ak dávaš , budeš bohatý.
Iba jedna macocha bola dobrá, i tú čert vzal.
Ide mu to na úžitok ako psovi tráva.
Iným pomáha , sám sebe nemôže.
Išiel bobo po boba, ostali tam oba.
Išiel s bubnom na zajace.

Úvod


J

Ja o voze a on o koze.
Ja pán, ty pán, kto bude kozy pásť?
Ja si nebudem pre teba prsty páliť.
Jablko ďaleko od stromu nepadá , a keď aj padne , vždy sa stopkou ku pňu obracia.
Jablko nepadne ďaleko od stromu.
Je mu ako tŕň v päte.
Jeden čihy, druhý hota, ký je to čert za robota.
Jeden kôl plot neudrží.
Jeden šije, druhý pára.
Jeden všetkým nevyhovie.
Jeden za osemnásť, druhý za dvadsať bez dvoch.
Jedna prašivá ovca nakazí celý kŕdeľ.
Jedna ruka netlieska.
Jednaj sa ako Cigán, zaplať ako pán.
Jedno nešťastie druhému ruku podáva.
Jednoduchosť je vždy pôvabná. V tom tkvie pôvab detí a zvierat.
Jednooký medzi slepými kráľom.
Jedným uchom dnu , druhým von.

Úvod


K

K Bohu sa môžeme priblížiť iba dobrými skutkami.
K Bohu vysoko, do mora hlboko a pravdy na svete nieto.
K čomu má kto vôľu, nájde príležitosť.
K plešatému vši nezablúdia.
K pšeničnému chlebu treba maslo, k ovsenému hlad.
K vojenskému stavu sú široké vráta, ale naspäť úzke.
Kajaj sa, kým ťa ešte sily neopustili, prilej oleja, kým kahanec nevyhasol.
Kam chlap nemôže , dôjde žena.
Kam ide hlava, tam idú nohy.
Kam nechodí slnko, chodí lekár.
Kam nemôže čert, pošle starú babu.
Kam oje, tam voz.
Kam sa strom nahne, tam i padne.
Kam vietor , tam plášť.
Kameň by sa pohol, keď ten hovorí.
Kameň zlato skupuje, zlato ľudí.
Kapusta má veľké ústa.
Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci.
Kapustu varia na hrade nie na hrnci.
Kaša s mliekom, to Slovákom!
Katarína na blate a vianoce na ľade.
Katovi z oprátky ušiel.
Každá krava bola najprv teľaťom.
Každá líška svoj chvost chváli.
Každá nemoc má svoj liek, lenže ľudia nevedia naň natrafiť.
Každá palica má dva konce.
Každá pesnička má svoj koniec.
Každá ruka k sebe je naklonená.
Každá sviňa má svoj chliev.
Každá svokra na nevestu zlá.
Každá šelma poznačená.
Každá vec do času.
Každá vec má líce i rub.
Každá vec má svoju príčinu.
Každá vec toľko stojí, za koľko sa predať môže.
Každá, i tá najdlhšia pesnička má koniec.
Každé dobrodenie vďaky zaslúži.
Každé hrable k sebe hrabú.
Každé nech sa hádže, ako vládze.
Každé prečo, má svoje preto.
Každej materi jej decko najkrajšie.
Každému dačo chýba.
Každému je súdené zomrieť.
Každému svoje.
Každému vtákovi sa jeho hlas páči.
Každú prácu dokončievaj tak, ako by to mala byť tvoja posledná práca.
Každú šelmu Pán Boh stresce.
Každý by sa mal zakrývať takou veľkou perinou, na akú má.
Každý čert krivý.
Každý človek má svoj kríž aj dva snopy.
Každý človek svoj kríž niesť musí.
Každý deň nie je sviatok.
Každý hrabe uhlie ku svojmu hrncu.
Každý chváli Boha, ako vie.
Každý chvíľku ťahá pílku.
Každý inú nôtu hudie.
Každý je kováčom svojho šťastia.
Každý je svojho šťastia strojcom.
Každý je vo svojom dome pánom.
Každý klinec sa pred ním trasie.
Každý kohút je silný na svojom smetisku.
Každý má svojho moriaka, čo ho hryzie.
Každý najlepšie vie, kde ho bolí.
Každý najlepšie vie, kde ho čižma tlačí.
Každý nech sa sám živí.
Každý nech sám na seba hľadí, aký je.
Každý nech si len do svojho hrnca hľadí.
Každý orie, ako môže.
Každý pes ináč breše.
Každý pes má blchy.
Každý radšej vezme, ako dá.
Každý richtár podľa seba súdi.
Každý sa bráni ako môže.
Každý sa smrti bojí.
Každý sa za pravdu háda.
Každý sebe najlepšie praje.
Každý si pomáha ako vie.
Každý si s ním ústa vypláchne.
Každý starý hríb je červivý.
Každý svoju pieseň hudie.
Každý vie , kde mu vrie.
Každý vie, ako mu v hrnci vrie.
Každý vie, kde ho čižma omína.
Každý vták ináč spieva.
Každý vták sa hnusí , čo do vlastného hniezda trúsi.
Každý vták svoje hniezdo si chváli.
Každý vtedy, keď má kedy.
Každý začiatok býva ťažký.
Kde Boh hospodári, tam sa dobre darí.
Kde cengajú, tam aj zvonia...
Kde čert nemôže nič vykonať, tam pošle starú babu.
Kde dlžoba, tam chudoba.
Kde domáci v rozbroji, tam je zlato na hnoji.
Kde dreva, tam i triesok.
Kde dvaja blázni líhajú , tam tretieho hľadajú.
Kde dve strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
Kde fúzy , tam rozum.
Kde ho ráno postavíš, tam ho večer nájdeš.
Kde chlap tam smrad.
Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.
Kde chýba jedno, chýba i druhé.
Kde ich je moc, tam si sami zavadzajú.
Kde je dym , tam i oheň byť musí.
Kde je gazda chorý, tam i sluhu čosi bolí.
Kde je husto, nie je pusto.
Kde je chlieb, tam sa i nôž nájde.
Kde je jedna bieda, je i druhá.
Kde je moc, tam je i sláva.
Kde je nešťastie, tam je i posmech.
Kde je nitka najtenšia, tam sa najskôr pretrhne.
Kde je psota, tam je hriech.
Kde je robota, tam je i med.
Kde je sám, tam nieto nad neho.
Kde je smiech , tam je hriech.
Kde je studienka, voda je chutnejšia.
Kde je vdovica , tam je lavica.
Kde je veľa dymu , tam málo ohňa.
Kde je zrada, tam je jed, kde sú včely, tam je med.
Kde je žaloba, tam je pokuta.
Kde je, tam nájdeš.
Kde jesto zelia, tam je i veselia.
Kde kresťan kostol postaví, tam čert krčmu pristaví.
Kde krkavce mrcinu čujú, tam sa zletia.
Kde líška drieme, kohút nech dá pozor.
Kde mnoho kuchárok, rady presolia.
Kde moľ v drahom kožuchu, ryba na suchu, vlk medzi ovcami, mačka medzi myšami, cap v záhrade a trubiroh v porade: tam sa veru, milý pane, iste mnohá škoda stane.
Kde nedôjde rozum, dôjde klin.
Kde nehorí , tam ani dymu nieto.
Kde nemôžeš preskočiť , podlez.
Kde nič nie je, tam aj kráľ svoje právo stráca.
Kde nič nieto, tam ani smrť neberie.
Kde niet kostí, nieto sily.
Kde nieto hlavy, tam nieto potravy.
Kde nieto poriadku, ide všetko do úpadku.
Kde nieto protivníka, tam nieto bitky.
Kde nieto slaniny, nieto ani sádla.
Kde nieto svornosti , tam nieto hojnosti.
Kde nieto žalobcu, nieto sudcu.
Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
Kde obed , tam milá ; kde večera , tam iná.
Kde sa delí, tam sú diery.
Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí.
Kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí.
Kde sa je a pije , tam je priateľov dosť.
Kde sa kto zavesil, tam nech visí.
Kde sa kto zliahne, tam sa i tiahne...
Kde sa kto zrodí, tam sa i hodí.
Kde sa mnoho pije, žere, tam otvára nemoc dvere.
Kde sa mnoho vraví, tam sa málo spraví.
Kde sa najedia štyria, naje sa i piaty.
Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.
Kde sa vadia, tam sa čerti na svadbe krútia.
Kde si máš hlavu rozbiť, tam ťa nohy donesú.
Kde si nepoložil, neber.
Kde si si nepoložil, tam nehľadaj.
Kde si si položil, tam hľadaj.
Kde si stratil, tam hľadaj.
Kde si vzal, tam polož.
Kde si zmokol, tam sa suš.
Kde slama a oheň blízko seba ležia, rado horí.
Kde služba, tam i výslužka.
Kde som, tam som, len nech som.
Kde sú pitky, tam sú bitky.
Kde sú sudy, tam sú súdy.
Kde sú šedy , tam sú vedy.
Kde sú včely, tam je med; kde sú lajná, tam je smrad.
Kde svieti slnko zasej semená, tam, kde zaseješ, bude aj chládok.
Kde ťa neprosia , nech ťa čerti nenosia.
Kde ťa neprosia , tam sa nepchaj.
Kde ťa radi majú , nechoď často , a kde neradi , nikdy.
Kde ťa tam čerti nesú.
Kde ti dajú bryndze, poberaj sa inde; kde ti dajú prasa, príď zasa.
Kde ti je dobre , tam buď.
Kde veľa rečí, tam málo k veci!
Kde vládne nadmiera prepychu, dvere sa otvoria pre pýchu.
Kde vládne sila, je rozum mohyla.
Kde zdravie chýba, všetko chýba.
Kdeže sú tie časy, keď lietali údené klobásy...
Keby bolo keby , boli by sme všetci v nebi.
Keby bolo všetko sladké, čo by bolo horké a kyslé?
Keby človek vedel, že si má nohu zlomiť, nuž by si sadol.
Keby jeho reč bola mostom, nechcel by som po ňom kráčať.
Keby klobásy mali krídla, nebolo by lepších vtákov na svete. (Považie)
Keby koza neskákala, nohu by si nezlámala...
Keby kôň o sebe vedel, nik by na ňom nesedel.
Keby ľudia reč kupovali. oveľa menej by rozprávali.
Keby nebol oddych, bol by vzdych.
Keby nebolo hriechu, zvady, nebolo by pekla.
Keby nebolo keby, boli by sme všetci v nebi.
Keby nebolo keby, nebolo by chyby.
Keby nebolo oráča, nebolo by boháča.
Keby nebolo podnetu, nebolo by ani ohňa.
Keby nebolo zlého, ani by sme nevedeli čo je dobré. Ani by sme nevedeli, čo je dobré, keby nebolo zlého
Keby nie tvoje šaty, nebolo by väčšej špaty.
Keby Pán Boh pastierovu kliatbu vyslyšal, všetky kravy by mu do roka vydochli.
Keby po psej vôli bolo, všetky kone by podochli.
Keby sa dalo krikom niečo dosiahnuť, somár by každý deň vystaval osem domov.
Keby vlk nesral, rozpučilo by ho.
Keby! – ale keď!
Keď bača spí, vlk ovce ráta.
Keď bijú utekaj, keď dávajú, ber.
Keď budeš v nebi, netrús nám na hlavy.
Keď čert nespí, aj anjel sa obzerá.
Keď čert nič horšieho nemôže urobiť, aspoň zasmradí.
Keď čert vzal kravu , nech vezme aj teľa.
Keď čert zdochne, potom bude lepšie.
Keď čertu mať zdochne a peklo zhorí, potom je neskoro pomáhať.
Keď dáš myši koláč , bude chcieť aj pohár vína.
Keď dobrý človek neuzná svoje omyly a vždy sa snaží ospravedlňovať , z dobrého človeka sa môže chytro stať veľmi zlý.
Keď drevo rúbu, triesky padajú.
Keď druhý do studne skočí , ty nemusíš.
Keď dub padne, i pes ho preskočí.
Keď dub padne, málokto triesky zbiera.
Keď dvaja robia to isté , nikdy to nie je to isté.
Keď chce, je žrebná, keď nechce, nie je žrebná.
Keď chceš dlho a zdravo žiť, jedz ako mačka a pi ako pes.
Keď chceš mať čo tajného, drž u seba samého.
Keď chceš spať sladko , večeraj krátko.
Keď chceš v človeku udrieť diabla, dávaj pozor, aby si v ňom nezasiahol Boha.
Keď chceš vedieť tajných vecí , opýtaj sa malých dzecí.
Keď chceš, aby ľudia o tebe rozprávali, obes sa!
Keď chcú psa zabiť, povedia, že je besný.
Keď chváliť , tak chváliť ; keď trestať , tak trestať.
Keď im dáš, tak si náš
Keď iskra hasne, vtedy najkrajšie zasvieti.
Keď jablko zakvitne na jeseň, nepoteší.
Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia.
Keď je človek lačný, aj halušiek sa naje.
Keď je človek zdravý, všetko ostatné ujde.
Keď je hrniec pod pokrievkou, človek nevie, čo v ňom vrie.
Keď je kostol otvorený, vtedy sa doň chodí.
Keď je koze dobre, ide na ľad, aby si nohy polámala.
Keď je orol zahubený, bije ho i vrana.
Keď je psovi najlepšie, vtedy sa besnie.
Keď je somárovi dobre, ide sa na ľad šmýkať.
Keď je šťastie unavené, sadne aj na vola...
Keď je ti najpilnejšie, sadni si!
Keď je v izbe smrad, povedia na psa.
Keď je žena opitá a keď muž plače , to je veľmi škaredé.
Keď jeden sprostý skalu do studne hodí, ani desať múdrych ju nevytiahne.
Keď jedna hus zagagoce , zagagocú všetky.
Keď jesť, tak jesť, keď robiť, tak sa skryť.
Keď krava pije, bude i vôl.
Keď má byť mokro, nech tečie.
Keď má smrdieť, nech smrdí.
Keď máš jesť, jedz; keď máš robiť, rob.
Keď máš strýka diabla je dobre i v pekle.
Keď máš škodu o posmech sa nestaraj.
Keď máš veľkú krivdu, vyrovnaj sa, keď máš malú, nechaj tak.
Keď máš zuby, nemáš chleba; keď máš chleba, nemáš zubov.
Keď múdry chybí, hodne chybí.
Keď nám dáš, tak si náš.
Keď naprší a uschne.
Keď nemáš koni, choď pešky.
Keď nemáš peněz, do hospody nelez.
Keď nemáš penez, pred muziku nelez.
Keď nemáš vína napi sa vody.
Keď nemelie mlynár, melú jeho.
Keď nemôžeš preskočiť, podlez.
Keď nepríde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi.
Keď neprší, aspoň nech kvapká.
Keď netečie, aspoň kvapka.
Keď nevieš plávať, neskáč do vody.
Keď nie je kocúr doma, myši majú hody.
Keď nie je ochota, zlá je robota.
Keď nie pstruh, aspoň pĺž.
Keď nieto chleba, dobré sú i koláče.
Keď oheň horí, vtedy kašu varia.
Keď pánboh dá, aj motyka vystrelí.
Keď pes zašteká, čakaj na zajaca.
Keď pne slnko zahrieva, hrozienečko dozrieva.
Keď preleješ, pretečie.
Keď prší, majú sliepky nedeľu.
Keď sa domieľa, mlyn najviac hrgľuje.
Keď sa dvaja bijú, tretí sa smeje.
Keď sa hovno na plot prilepí, myslí si, že je Babylonská veža.
Keď sa hviezdy čistia, bude jasno.
Keď sa chce vták naučiť lietať, musí vyletieť z hniezda.
Keď sa kôň potkne, hodne sa potkne. (Ľubietová)
Keď sa les rúbe, aj triesky lietajú.
Keď sa nestalo to, čo si si žiadal, žiadaj si to, čo sa stalo.
Keď sa pán smeje, celý dom je veselý.
Keď sa pavučiny preťahujú, bude dlhá jeseň.
Keď sa teľaťu dobre vodí, ide na ľad a zlomí si nohu.
Keď sa ti najlepšie darí , prestaň hrať.
Keď sa v pohári majú, somára dvíhajú.
Keď sa zíva, jedlo by sa, keď sa drieme, spalo by sa.
Keď si sa dal na to, bubnuj!
Keď si sa chytil plávať, tak plávaj.
Keď si si zobral smotanu , vezmi si i mlieko.
Keď si slabý, nebi sa.
Keď si šťastný, nebuď pyšný.
Keď slnko svieti a dážď prší, vtedy čert babu bije.
Keď slnko svieti, netreba sviečky.
Keď sme len zdraví a neprší na nás...
Keď sme sa pohli, tak poďme!
Keď sokol opŕchne, vrana ho ošklbne.
Keď som tam aj nebol, ale som cez plot videl.
Keď srdce nebolí, oči neplačú.
Keď ťa čert hudcom spravil, hraj!
Keď ťa mrzí voš, hoď kožuch do ohňa.
Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj.
Keď ti je dobre, nehľadaj lepšie.
Keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť.
Keď to má parom vziať, nech to vezme načisto.
Keď to nejde podobrotky , pôjde to pozlotky.
Keď u suseda horí aj teba páli.
Keď už mám ísť do pekla , pôjdem aspoň na peknom koni.
Keď už nič nemôže, čas spomôže.
Keď v decembri mrzne, sneží, úrodný rok za ním beží!
Keď v pohári majú, somára dvíhajú.
Keď verbujú, sľubujú.
Keď vietor hvízda, trasú sa stromy.
Keď vietor neduje, hora sa nepohne.
Keď víno vykysne, v sude sa utíši.
Keď voz namastíš, ako by si tretieho koňa pripriahol.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.
Keď vták z klietky uletí, nečakaj, že sa vráti.
Keď zdravie chýba, všetko chýba.
Keď žena hvízda , sedem kostolov sa trasie.
Keď ženu udrieš , akoby si roľu pohnojil.
Klam – zradí sa sám.
Klamár i vlastné reči za cudzie vydáva.
Klamár iba vtedy pravdu povie, keď sa pomýli.
Klamár musí mať dobrú pamäť.
Klame, len sa tak práši za ním.
Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky.
Klára – v noci šije, vo dne pára.
Klebeta ako straka.
Klin klinom sa vyráža.
Klin klinom, dlh dlhom.
Kľúčom drevo seká a sekerou dvere otvára.
Kmotor pes, švagor pes, všetko psia rodina.
Kobyla má štyri nohy a potkne sa.
Kocúr nie je doma, myši majú hody.
Koho bili, zas ho budú.
Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje.
Koho bohovia chceli potrestať, toho spravili učiteľom.
Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
Koho ľúbiš , od toho najviac trpíš.
Koho majú obesiť, ten sa neutopí.
Koho nepáli, ten sa neodúcha.
Koho nešťastie prenasleduje, ten si ešte aj v nosnej dierke prst zlomí.
Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.
Koho pánboh chce potrestať, tomu rozum vezme.
Koho raz had uštipne i žaby sa bojí.
Koho raz kaša popáli, vždy ju fúka.
Koho raz nešťastie zastihne, tak ľahko ho neopustí.
Koho raz pes pohryzie, ten sa potom i muchy bojí.
Koho raz pri klamstve prichytia, tomu ani pravdu neveria.
Koho svrbí, nech sa škriabe.
Kohút na svojom smetisku pán.
Koláče sa prejedia, chlieb nie.
Koleso sa vždy krúti.
Koľko hláv, toľko rozumov.
Koľko krajov, toľko obyčajov.
Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
Koľko rečí vieš, za toľkých ľudí stojíš.
Koľko sme sa len natrápili pre to, čo sa nestalo, ale iba mohlo stať.
Komára cedí a ťavu prehĺta.
Komora prázdna, nikto ma nezná.
Komu Boh nedá rozum, kováč mu ho neukuje.
Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba.
Komu dal Pán Boh úrad, tomu dal i rozum.
Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.
Komu málo platí rada, ten nech pomoc inde hľadá.
Komu není vzhúry dáno, v apatice nekoupí.
Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Komu Pán Boh nedaruje, tomu kováč neukuje.
Komu Pán Boh otec, tomu ľahko do neba prísť.
Komu Pán Boh, tomu všetci svätí, komu čert, tomu všetci kati.
Komu pánboh, tomu všetci svätí.
Komu sa ako ľúbi, komu kapusta a komu hlúby.
Komu sa chce jesť, nech sa naje chleba.
Komu sa chce, ten môže; komu sa nechce , ani nemôže.
Komu sa nechce, hneď výhovorku nájde.
Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Komu si dal, u toho hľadaj.
Koňa hľadal a na ňom sedel...
Kone dobré, ale pohonič zlý.
Kone sa nesedlajú vidlami...
Kone zapriaha za vozom.
Kone, ktoré ovos dorábajú, najmenej ho dostávajú.
Koniec dobrý, všetko dobré.
Kostol odiera a faru pláta.
Košeľa z hodvábu, nevládzem o dhladu.
Košeľa z hodvábu, nevládzem od hladu.
Kováč ku kováčovi, hrnčiar k hrnčiarovi.
Kováč kuje klinec, kým je horúci.
Kováčova kobyla chodí nepodkutá.
Kozička soľ oblizuje, koza so soľničkou berie.
Kôň chce jarmo a vôl sedlo.
Kôň má štyri nohy a predsa sa potkne.
Kráľ je veľký pán, a lopatou cukor neje.
Krása ako tráva vädne.
Krása ako zora dlho netrvá, lež statočnosť pekná cnosť trvá na večnosť.
Krása do času, cnosť na večnosť.
Krása je ako makový kvet.
Krásnymi rečami hostí nenasýtiš.
Krásy sa nenaješ.
Krátka modlitba, dlhá klobása.
Krátka radosť, dlhá žalosť.
Krava i vôl knihy majú, a predsa čítať neznajú.
Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
Kŕdeľ vrán pustí sa i do živého koňa.
Kremeň s ocieľkou iskry kreše.
Kričí, ako by ho z kože dral.
Krik veľký a chlapa nevidieť.
Kritizovať môžeš, ale je ťa škoda!
Krivda dočasu, Pán Boh naveky.
Krivda má dlhú pamäť.
Krivda za stolom, pravda za dverami.
Krivej diere, krivý klin.
Krivo hľadí na neho, ako by mu bol obed zožral.
Krivý čert najhorší.
Krivých budú páliť, ale rovnými podkladať.
Krkavce lietajú, holuby v osídlach viaznu.
Krúti hlavou ako neveriaci Tomáš.
Krúti z piesku bič.
Krv nie je voda ani mlieko.
Krv nie je voda, žily nie sú motúzy.
Kto ako robí , tak sa mu vodí.
Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.
Kto by kupoval kravu , keď mlieko je zdarma.
Kto by rád , tomu nedávajú , a kto nechce , toho ponúkajú.
Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.
Kto často prisahá, tomu málo veria.
Kto čím bojuje , tým zhynie.
Kto čím hreší, tým trestaný býva.
Kto čo hľadá , nájde.
Kto dlho leží, psota mu do zadku beží.
Kto dnes chce, aby ho počuli, musí revať.
Kto do 30-tky nezmúdrie , do 40-tky nezbohatne , potom už nikdy viac.
Kto do mlyna chodí , ľahko sa zamúči.
Kto do neba kameň hádže, na jeho vlastnú hlavu mu padne.
Kto do neba pľuje, na tvár mu slina padá.
Kto do očí chváli , iste ťa chce oklamať.
Kto do ohňa dúcha , dym a iskry do očí dostane.
Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
Kto do vody nevojde, plávať sa nenaučí.
Kto dobre mastí, ten dobre jachá.
Kto doma sedí, toho v krčme nenabijú.
Kto druhého ctí, sám z toho chválu má.
Kto druhého klame, sám najskôr oklamaný býva.
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Kto dvoch zajacov naháňa , ani jedného nechytí.
Kto haní, rád by kúpil, kto chváli, rád by predal.
Kto hľadá, nájde.
Kto hladká, ten i škrabe.
Kto hneď platí, dva razy platí.
Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.
Kto hrabe, vyhrabe.
Kto husto seje, kabát si derie.
Kto chce biť, palicu si nájde.
Kto chce cigániť , musí mať dobrú pamäť.
Kto chce dačo mať, musí o to dbať.
Kto chce dať, ten sa nespytuje, či treba.
Kto chce dlho žiť, má len vodu piť.
Kto chce dlho žiť, nesmie mnoho piť.
Kto chce dobre spať , nesmie mnoho žrať.
Kto chce furmančiť, nesmie cestu haniť.
Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.
Kto chce chleba, nech pracuje ako treba.
Kto chce jadro, musí orech prehryznúť.
Kto chce jesť, nech pracuje.
Kto chce kam, pomôžme mu tam.
Kto chce klamať, musí mať dobrú pamäť.
Kto chce luhať, nech si dáva pozor na reči.
Kto chce mať oheň, musí i dym strpieť.
Kto chce mať, musí dať.
Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
Kto chce niečo mať, musí o to dbať.
Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu nakladať.
Kto chce pokojne na svete žiť , musí v jednej ruke oheň a v druhej vodu nosiť.
Kto chce psa biť, palicu si vždy nájde.
Kto chce rozkazovať, najprv sa musí naučiť poslúchať.
Kto chce rybu chytiť, musí ísť do vody.
Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.
Kto chce všetko vedieť , privčas ostarieva.
Kto chce žať , musí siať.
Kto chodí do mlyna , ten sa zamúči.
Kto chodí s múdrymi zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.
Kto chodí, nájde.
Kto chudobnému dáva, Bohu požičiava.
Kto chudobnému udelí, tomu pán Boh nadelí.
Kto je do 20-tky nie múdry , do 40-tky nie bohatý , ani nikdy nebude.
Kto je do 30-tky nie zdravý , do 40-tky nie múdry , do 50-tky nie bohatý , potom už nebude.
Kto je malému daru nevďačný , veľkého je nehoden.
Kto je mŕtvy, tomu hrob, kto je živý, tomu hop.
Kto je múdry, aj piva navarí.
Kto je s malom spokojný, vždy má dosť.
Kto je s málom spokojný, vždy má dosť.
Kto je samý med, neoblizuj ho.
Kto je skorý, nie je hlúpy.
Kto je skúpy, ten je i hlúpy.
Kto je v 20-tke nie pekný , v 30-tke nie silný , v 40-tke nie bohatý , v 50-tke nie múdry , ten už takým nikdy nebude.
Kto je v peci, myslí si, že sú v nej všetci.
Kto je veselej mysle, na lekára nemyslí.
Kto je veselý, ten si hlavu neláme.
Kto je vo vreci, nazdáva sa, že všetci.
Kto je zvedavý, bude skoro starý.
Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí.
Kto je živý, nech sa hýbe.
Kto klame, ten kradne.
Kto klope , tomu otvoria.
Kto koštoval, zlé gazdoval.
Kto krivo prisahá, toho Boh zabije.
Kto kúpil koňa, berie aj uzdu.
Kto kúpil orech, kúpil aj škrupinu.
Kto lacno kúpi, dva razy platí.
Kto ľahko verí , ľahko sklamaný býva.
Kto lenivo žije, sám seba bije.
Kto má čas a čas čaká, čas stratí.
Kto má čerta za kmotra , dostane sa ľahko do pekla.
Kto má čisté svedomie , klebetám sa vysmeje.
Kto má dcéry, má rodinu, kto má synov, má cudzinu.
Kto má desať huslí, nemusí byť ešte dobrý muzikant. (České)
Kto má deti, má žiaľ, kto má statok má škodu.
Kto má dobré svedomie, klebetám sa vysmeje.
Kto má iba jedny nohavice, vždy vie, ktoré si má obliecť.
Kto má k čomu príhodný čas, nech na iný nenechá zas
Kto má koláč, ten i družbu nájde.
Kto má koňa, ľahko naň sedlo nájde.
Kto ma má rád, ten mi je brat.
Kto má mnoho holubov, ešte mu k nim priletia.
Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu.
Kto má pápeža za krstného, rovno príde do neba.
Kto má peniaze, má diabla, kto nemá, má dvoch.
Kto má peniaze, má poctivosť.
Kto má prácu, tomu je čas nikdy nie dlhý.
Kto má rád zvieratá, má rád aj ľudí.
Kto má rozum, má všetko...
Kto má škodu, má aj posmech.
Kto má šťastie , tomu netreba rozumu.
Kto má šťastie v hre, nemá šťastie v láske.
Kto má šupáky, netreba mu rozumu.
Kto má veci , nemá dzecí ; kto má dzeci nemá vecí.
Kto má vo vrecku, nemá v hlave.
Kto má zdravie, má všetko.
Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.
Kto malú dierku zašije, netreba mu obšívať.
Kto maže, ten jede.
Kto mečom bojuje, mečom zahynie.
Kto miluje žartom, býva milovaný, kto miluje verne, býva oklamaný.
Kto mlčí, ten svedčí.
Kto mne dáva, učí ma dávať.
Kto mnoho hostí domov vodí, chytro po žobraní chodí.
Kto mnoho hovorí, cigáni.
Kto mnoho je, málo vie.
Kto mnoho prosí , málo nosí.
Kto mnoho pýta , málo dostáva.
Kto mnoho pýta, mnoho spustí.
Kto mnoho remesiel zná, býva žobrák.
Kto mnoho sľubuje , málo splní.
Kto mnoho spí, ten málo žije.
Kto mnoho vraví , alebo mnoho vie , alebo cigáni.
Kto mnoho vyberá, preberie.
Kto mnoho začína, málo dokoná.
Kto moc hostí domov vodí , chytro po žobraní chodí.
Kto na cudzie s lyžicou, čert na jeho s vrecom.
Kto na dva stolce sadá , najskôr na zem padá.
Kto na jar neseje , ani na jeseň nezbiera úrodu.
Kto na sny verí , nikdy nie je veselý.
Kto na sny verí, sklamaný býva.
Kto na teba pľuje, na tvár mu slina padá.
Kto nad sebou rúbe , do očí mu íver padá.
Kto nebojuje , nezvíťazí.
Kto nebojuje so zlom, pomáha zlému.
Kto nebol ďalej od pece , nevie čo je svet.
Kto nedoloží pyskom, doloží mešcom.
Kto nehrá , neprehrá.
Kto nechce , nemôže.
Kto nechce poslúchať svojho , bude cudzieho.
Kto nechce, aby ho počuli, musí bosý chodiť.
Kto nechce, ani nestihne.
Kto nechce, nemôže.
Kto nechce, nestihne.
Kto nejde s nami , ide proti nám.
Kto nekradne, okráda svoju rodinu.
Kto nekupuje, ten nešanuje.
Kto nemá čím zaplatiť, zaplatí kožou.
Kto nemá čisté svedomie, ten aj vtedy uteká, keď ho nikto nenaháňa.
Kto nemá chuti , ľahko sa vykrúti.
Kto nemá chuti, ľahko sa vykrúti.
Kto nemá nič na tanieri, pozerá sa na podnos.
Kto nemá plot, nemá ani nepriateľa.
Kto nemá prácu, nech si pec pováľa a znova postaví.
kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.
Kto nemá roboty, začne si klebety.
Kto nemá v hlave , má v nohách.
Kto nemá v hlave, má v päte.
Kto nemá v hlave, v obchode nekúpi.
Kto nemá vôle, všetko ho kole.
Kto nemá vôli, všetko ho bolí.
Kto nemá zmysel pre humor , je každému na smiech.
Kto nemá zubov , nech jedáva kašu.
Kto nemá, nestratí.
Kto nemal zrzku, nevie čo je láska.
Kto nemastí, väzí v chrastí.
Kto nemiluje robotu, vždy svätí sobotu.
Kto nepočuje, nech si domyslí.
Kto nepracuje, nech neje.
Kto nerád kapustu, to je mrcha gazda.
Kto nerád robí, ten má vždy hody.
Kto nerozumie žartu , nech ani medzi ľudí nechodí.
Kto neskoro chodí , sám sebe škodí.
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí...
Kto neskoro platí, dôveru stratí.
Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.
Kto neunesie meč , seká jazykom.
Kto nevie sám seba kryť , ten nemôže múdrym byť.
Kto nevie trpieť , nevie panovať.
Kto nevie umom, musí vreckom.
Kto nevojde do vody, nikdy sa plávať nenaučí.
Kto nezačne, nedokončí.
Kto nič nemá , nemôže nič stratiť.
Kto nič nemá, ten nič nedá.
Kto nič nerobí, nič nepokazí.
Kto nič nerobí, tomu niet pomoci.
Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.
Kto nikdy do vody nejde , plávať sa nenaučí.
Kto nikdy nezačne , nikdy nedokončí.
Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou.
Kto o kom za chrbtom vraví, iste sa ho bojí.
Kto obhrýzol mäso, nech aj kosti zdrúzga.
Kto odkladá, mnoho si dokladá.
Kto ohrýzel maso , nech aj kosci zdrúzga.
Kto pažravo je a pije, dlho nedožije.
Kto pažravo je a pije, dlho nepožije.
Kto peniaze utratí, tomu Pán Boh nevráti.
Kto po cudzom túži, o svoje príde.
Kto počtuje, ten gazduje.
Kto pomaly je, pomaly robí.
Kto povedal ”a” , nech povie aj ”b”.
Kto pracuje, má čo potrebuje.
Kto priateľa miluje, svoje neľutuje.
Kto príde medzi vrany , musí kvákať ako ony.
Kto prosí, nehreší.
Kto prútik neohýba , strom ťažko ohne.
Kto prv príde, ten prv melie.
Kto prvé dieťa dobre vychová, ten už aj ostatným poklad zanecháva.
Kto prvej zožne, prvej zje.
Kto prvý zožne, prvý zje.
Kto raz nemá šťastia, aj vtedy si palec vytkne, keď sa v nose špára. (Zázrivá)
Kto raz poctivosť stratí, nikto mu ju nenavráti.
Kto raz poctivosť utratí, tomu sa viac nevráti.
Kto riedko seje, riedko žne.
Kto robil, zarobil, má na stole slíže; kto zaháľa, hlad omáľa, suchú labu líže.
Kto rodičov neposlúcha , nikdy sa mu dobre nevodí.
Kto rozumom nestačí, nech kolenom dotlačí.
Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
Kto sa bojí horára, nesmie chodiť do lesa.
Kto sa bojí ľudí, nebojí sa boha. A kto sa bojí boha, nebojí sa ľudí.
Kto sa bojí nešťastia, nikdy nepozná šťastie.
Kto sa bojí, nech nechodí do lesa.
Kto sa bojí, neobstojí.
Kto sa bojí, tomu prdom zvonia.
Kto sa často prisahá, tomu málo veria.
Kto sa dal na vojnu, musí bojovať.
Kto sa dotýka smoly , zamaže sa od nej.
Kto sa hanbí, má prázdne gamby.
Kto sa hrá s ohňom, ľahko sa popáli.
Kto sa hriechom chváli, dva razy hreší.
Kto sa chce biť, musí tam byť.
Kto sa chce vydať, musí sa vydať.
Kto sa chce zhovárať , musí hubu otvárať.
Kto sa chce zhovárať, musí hubu otvárať...
Kto sa chráni, i Boh ho ochráni.
Kto sa lakomí na cudzie, príde o svoje.
Kto sa má dobre, ešte lepšie žiada.
Kto sa má obesiť , jakživ sa neutopí.
Kto sa mieša do otrúb, zožerú ho svine.
Kto sa na druhých necháva, škodu a nie osoh máva.
Kto sa náhli, často sa prenáhli.
Kto sa napije, dobre spí, kto spí, nehreší.
Kto sa narodil , musí zomrieť.
Kto sa neopúšťa, ani Boh ho neopustí.
Kto sa neučí , nevie.
Kto sa ohňa chráni, toho neopáli.
Kto sa opustí, i Boh ho opustí.
Kto sa opytuje, všade cestu nájde.
Kto sa ovcou robí , vlci ho zjedia.
Kto sa ožení, môže oľutovať, kto sa neožení, oľutuje.
Kto sa povyšuje, bude ponížený.
Kto sa pozerá na svoje vlastné nedostatky , nemá čas , aby videl nedostatky iných.
Kto sa prácou oberá, o noviny málo dbá.
Kto sa pýta, nerád dáva.
Kto sa rád dĺži, málo slova drží.
Kto sa radí, nezavadí.
Kto sa raz popáli, aj huspeninu fúka...
Kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí.
Kto sa rovná s chlebom – rovná sa i s ľuďmi.
Kto sa s blatom papre , zamaže sa od neho.
Kto sa s pánmi pravotí, nech mu je Boh na pomoci.
Kto sa s vranou pustí na cestu, natrafí na mrcinu.
Kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí.
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
Kto sa smeje, neplače.
Kto sa topí, britvy sa chytá.
Kto sa topí, slamy sa chytá.
Kto sa učí, ten sa mučí.
Kto sa usiluje pre seba, i druhému dobre vykoná.
Kto sa veľmi náhli, ľahko sa popáli.
Kto sa veľmi namáha, skoro ustane.
Kto sa vrabcov bojí, nech proso neseje.
Kto sa vyhovára, ten sa zapredáva.
Kto sa zmladi učil leda , bude volať v stárí : beda!
Kto sa žení, srdcu radosť, hlave starosť.
Kto sám beží, toho netreba naháňať.
Kto sám nemá cti , ten ani druhého nectí.
Kto sám neskúsi , druhému neuverí.
Kto seba najlepšie pozná , ten si sám seba najmenej váži.
Kto sedí na zemi, nebojí sa, že spadne.
Kto seje nenávisť, žne pomstu.
Kto seje vietor, bude žať víchricu.
Kto si ako ustelie, tak si aj ľahne.
Kto si ako zaseje, tak si aj zožne.
Kto si čo navarí, nech si aj zje.
Kto si mala neváži, po mnohom nech nebaží.
Kto si na zem sadne, ten nikdy nespadne.
Kto si nepreje, ten má.
Kto si nepremárni, ten má.
Kto si neprepije, ten má.
Kto si neprezrie oči, prezrie meštek.
Kto si nevie chleba odkrojiť , nevie si naň ani zarobiť.
Kto si piva navaril, nech si ho aj pije.
Kto si prvé dieťa dobre vychováva , ten už aj ostatným poklad zanecháva.
Kto si rodiča v starobe nectí , na seba si korbáč pletie.
Kto si stratil, nech si hľadá.
Kto si stratil, nech si hľadá; kto si našiel, nech si nedá.
Kto si svoje neváži, po cudzom nech nebaží.
Kto si svoje nevie skryť, ten nemôže múdrym byť.
Kto si uctí psa, uctí si i pána.
Kto si veľa vyberá , naposledy nič nemá.
Kto si zle zapne prvý gombík, ten sa už poriadne nezapne.
Kto skôr príde, ten skôr melie.
Kto so psami spáva , s blchami vstáva.
Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým.
Kto stále hrabe, nemá kedy vziať.
Kto stojí u dverí, každý ho uderí.
Kto svoje nešanuje, cudzieho nezasluhuje.
Kto svojho otca vyvlieka pred prah, toho deti vyvlečú na záhumnie!
Kto syna miluje , ten ho i tresce.
Kto šetrí, má za tri.
Kto ťa napomína, maj ho za priateľa.
Kto umí, ten umí.
Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí.
Kto v lete nezbiera, v zime málo kúri.
Kto včas líha, neskoro vstáva, zle sa máva.
Kto včas ráno vstáva, Boh ho požehnáva.
Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva.
Kto včas vstáva, vytiera si zuby, kto neskoro, vytiera oči.
Kto veľa číta, veľa vie.
Kto veľa hovorí, veľa neprávd povie.
Kto veľa pracuje , nemá čas zarábať peniaze.
Kto veľa stojí, zhrbatie.
Kto vie , nehovorí , ale kto nehovorí , ešte nemusí vedieť.
Kto vie plávať, v studni to neukáže.
Kto vie trpieť, nevie panovať.
Kto vydrží, ten vyhrá.
Kto vysoko lieta, nízko padá.
Kto vysoko rúbe, do očí si trúsi.
Kto za dverami počúva, na seba počúva.
Kto za mladi seje, v starobe veje.
Kto za pecou sadá, druhého tam hľadá.
Kto začína, ten je vina.
Kto zle robí, sebe robí.
Kto zo svojho udeľuje, tomu Boh nadeľuje.
Kto zodral opätky, nech chodí na sáre.
Kto zomrel, toho chvália, kto sa žení, toho hania.
Kto žije z nádeje, nestlstne.
Ktorá krava najviac bučí , najmenej mlieka dáva.
Ktorá sliepka najviac kotkodáka , tá najmenej vajec znesie.
Ktorý kôň najlepšie ťahá, toho najviac bijú.
Ktorý mužský rád má kočky , rád máva i ženské.
Ktože toto kedy slýchal.
Ku každému mechu motúz sa nájde.
Kuchárka sa pary naje.
Kukučka sa sama vykuká.
Kúpi i slona, keď mu ho ponúknu.
Kúpil za päť prstov a za šiestu dlaň.
Kurča chce byť múdrejšie od sliepky.
Kurča učí starú sliepku.
Kvetom povieš všetko, len to nie, kde si bol v noci.
Kým je dieťa malé, hryzie chlieb, keď je veľké, hryzie srdce.
Kým lenivý myslí, chytrý spraví.
Kým múdry mudroval, sprostý vykonal.
Kým tučná mršina schudne, chudá zdochne.
Kým tučný schudne, chudý zomrie.

Úvod


L

Lacné mäso, riedka polievka.
Lacnej kúpe sa nikdy neraduj.
Lacno kúpil draho predal, moc zarobil a nič nemal.
Ľad sa i tam preborí, kde je najsilnejší.
Ľahká práca, nebýva trváca.
Ľahko brať na cudziu kožu.
Ľahko brať na dlh, ale ťažko vracať.
Ľahko cudzími rukami hady vyberať.
Ľahko holému hlavu zmyješ.
Ľahko holú hlavu zmyješ.
Ľahko je dávať z cudzieho.
Ľahko je s plným bruchom postiť sa.
Ľahko je tomu smiať, komu je dobre.
Ľahko je z cudzej kože remence krájať.
Ľahko pod jabloňou jablká zbierať.
Ľahko prišlo, ľahko odišlo.
Ľahko sa ten modlí, komu sa dobre vodí.
Ľahko tečie voda, ľahko ide škoda.
Ľahko toho strašiť , kto sa bojí.
Ľahko tomu pískať , kto v rákosí sedí.
Ľahko tomu, kto má peňazí dosť.
Ľahký nábytok, ľahký rozbytok.
Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať!
Lahodí mu ako zozbieranému vredu.
Ľahšie haniť ako spraviť.
Ľahšie je dávať ako pýtať.
Ľahšie je zhubiť, ako spraviť.
Ľahšie nesamému trpieť.
Ľahšie privykať, ako odvykať.
Ľahšie radiť ako spraviť...
Ľahšie stroviť, ako zarobiť.
Lakomec je rovný svini, len po smrti dobre činí.
Lakomosť nemá dna.
Lakomosť nemá studu.
Lakomý čím viac má, tým viac žiada.
Lakomý na peniaze ako čert na dušu.
Lakomý nikdy nemá dosť.
Lakomý o všetko príde.
Ľaľa, zomretý, a prišiel, kde hudú.
Láska ako prsteň, konca kraja nemá.
Láska býva slepá, ale suseda málokedy.
Láska hory prenáša.
Láska ide cez žalúdok.
Láska je slepá a manželstvo vracia zrak.
Láska lásku budí.
Láska môže zomrieť na pravdu, priateľstvo na lož.
Láska nehnevaná, nie je milovaná
Láska nemá zákazu.
Láska nie je bez tŕňov.
Láska nie je vecheť slamy.
Láska potajemná , taká býva verná.
Láska tiež niekedy praská.
Láska všetkému naučí.
Láska, dlžoba a smrad sa nedajú zatajiť. (Kúty)
Láskavé slovo málo stojí, ale vykoná veľa.
Láske a nádche sa nik neubráni.
Lásku tratí, kto pozde platí.
Latinská kuchyňa najdrahšia.
Lekár hojí telo, čas dušu.
Len blázon každému verí.
Len blázon sa vždy smeje.
Len čo nevie, nepovie.
Len dotiaľ človek bez starostí žije, dokiaľ si nevie gombík zapnúť.
Len dotiaľ je človek dobrý , kým dáva.
Len hlúpy sa potkne dvakrát na tom istom pni.
Len jeden je gazdom v dome.
Len kde je, tam berú.
Len keď stratíš , poznáš čo si mal.
Len keď stratíš, poznáš, čo si mal.
Len raz umriem, aj to musím.
Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí.
Len tak z päť na šesť zošité.
Len tak zo zdravá zomrel.
Len teraz sa psota zmnožila a zase je kotná.
Len to nezoberie, čo nevidí.
Len toľko sa vystieraj, ako ti perina stačí.
Lenivá ruka – hotová psota.
Lenivá ruka ťa na nohy nepostaví.
Lenivé ústa – hotové nešťastie.
Lenivému na chrbte a friškému v ústach.
Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.
Lenivosť je matka núdze.
Lenivosť zlá, náhlivosť horšia.
Lenivý doleží, chytrý doskočí.
Leňoch aj pod strechou zmokne.
Lepší blízky sused ako ďaleký priateľ.
Lepší častý grajciar ako riedky groš.
Lepší dlžník ako hnevník.
Lepší dnes groš ako zajtra dva.
Lepší dnes vrabec ako zajtra tetrov.
Lepší dobrý pes ako zlý človek.
Lepší dobrý príklad, ako Písma výklad.
Lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá.
Lepší chlapec ako palec , ako dievka ako kopa.
Lepší chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji.
Lepší je sused, ktorý je blízko, ako brat, ktorý je ďaleko.
Lepší jeden múdry, ako tisíc bláznov.
Lepší krátky život ako dlhá smrť.
Lepší kus chleba na ceste ako pero za klobúkom.
Lepší kus rozumu ako palica na siahu.
Lepší kúsok chleba z práce, než pečienka z milosti.
Lepší kvintlík šťastia ako cent rozumu.
Lepší Pán Boh daj! ako zdravý buď!
Lepší rozum ako zlato.
Lepší sused blízky ako priateľ ďaleký.
Lepší svoji hnevaní, ako cudzí udobrení.
Lepší usporený groš ako nájdený toliar.
Lepší vlastný chlieb, ako cudzia pečienka.
Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.
Lepší zaživa groš, ako po smrti sto zlatých.
Lepší zjavný nepriateľ ako falošný priateľ.
Lepší zlata kus ako z olova hus.
Lepšia cnostná chudoba, ako hriešne bohatstvo.
Lepšia hodina na rozmýšľanie , ako rok na banovanie.
Lepšia hodinka do polnoci ako dve po polnoci.
Lepšia hrsť šťastia , ako vrece rozumu.
Lepšia chudá slanina s chlebom ako tučná bez chleba.
Lepšia je hodina na rozmýšľanie, ako rok na ľutovanie.
Lepšia kaša na tanieri, ako hus vo výklade.
Lepšia malá hlava myši , ako veľký ocas leva.
Lepšia rada ako zrada.
Lepšia ráno hodina ako večer tri.
Lepšia starších ľudí rada ako mladých umenie.
Lepšia úroda na susedovej roli.
Lepšia záplata ako diera.
Lepšia známosť ako peniaze.
Lepšie banovať ako panovať.
Lepšie bez večere spávať, ako s dlhmi vstávať.
Lepšie byť malým pánom ako veľkým sluhom.
Lepšie dačo ako nič.
Lepšie dačo znať , ako mnoho mať.
Lepšie dať vlnu ako ovcu.
Lepšie delené, ako naraz zjedené.
Lepšie deti nemať, ako zle vychovávať.
Lepšie dobré susedstvo ako planá rodina.
Lepšie hrubá nitka ako holá ritka.
Lepšie chatrné susedstvo ako planá rodina.
Lepšie chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji.
Lepšie chudé nebo ako mastné peklo.
Lepšie chudé pokonanie ako tučný proces.
Lepšie je dvakrát sa radiť, ako naraz chybu spraviť.
Lepšie je nechať sa predbehnúť, ako nechať sa dobehnúť.
Lepšie je piť vodu v čase radosti, ako víno v čase smútku.
Lepšie je priateľský odmietnuť, ako neochotne darovať.
Lepšie je, keď plačú deti ako rodičia.
Lepšie jeden múdry, ako tisíc bláznov.
Lepšie jeden pohár navyše zaplatiť, ako vypiť.
Lepšie jedno dnes ako dvoje zajtra.
Lepšie jedno leto ako sto zím.
Lepšie krokom, ako skokom.
Lepšie kus rozumu ako palica na snahu.
Lepšie malú krivdu zniesť, ako po súdoch pliesť.
Lepšie mlčané ako vrčané.
Lepšie na jednu nohu krívať ako na obe.
Lepšie neskoro ako nikdy.
Lepšie niekedy, ako nikdy.
Lepšie opitý ako zabitý.
Lepšie pešky , ako za vozom.
Lepšie povoziť sa raz v koči ako chodiť celý život peši.
Lepšie raz vidieť , ako stokrát počuť.
Lepšie rozumom, ako kolom.
Lepšie s múdrym plakať, ako s bláznom skákať.
Lepšie sa opýtať ako nevedieť.
Lepšie sa varovať, ako banovať.
Lepšie slúžiť dvom pánom, ako jednému sluhovi.
Lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať.
Lepšie teraz dačo, ako dakedy nič.
Lepšie za hrsť kôrok ako kúsok cesta.
Lepšie za rána niečo, ako celý deň nič.
Lepšie žiadne , ako zlé deti.
Liehové nápoje hrejú, ale nešatia.
Lievikom rozum nikomu nenaleješ.
Líška srsť, nie kožu mení.
Lotor, čo Kristovi ocot vylogal.
Lož má krátke nohy.
Lož má plytké dno.
Ľúbi z vrchu kašu a zdola halušky.
Ľudí sa raď a rozumu sa drž.
Ľudia hovoria: "Časy sú stále horšie." A časy sa nemenia, len ľudia sa stávajú horšími.
Ľudia chatrní mávajú rozum jadrný.
Ľudia kradli i budú!
Ľudia majú platiť za pomoc nielen peniazmi , ale aj úctou a vďakou.
Ľudia na svete ako pena na vode.
Ľudia s ľuďmi a psy so psami.
Ľudia s ľuďmi sa naprávajú.
Ľudia skôr uveria zlému ako dobrému.
Ľudia, ktorí žijú v sklenených domoch, by nemali hádzať kamene. Lacné mäso, riedka polievka.
Luhára Boh skára, keď nie razom, tak povrazom.
Luhárovi ani vtedy neveria , keď pravdu hovorí.
Luže, až smrdí.
Lysému hrebeň, slepému zrkadlo dáva.

Úvod


M

Má drahé ústa.
Má dvanásť ráz do roka nádchu a vždy mu po mesiaci trvá.
Má hlavu prevrátenú.
Má ho v žalúdku ako svoje hriechy.
Má ich na každý prst desať.
Má jazyk ako britva.
Má kameň v ušiach a soľ v očiach.
Má kone, ale kočiš mu chýba.
Má lampáš v hlave.
Má mešec plný pavučín.
Má o koliesko viac.
Má oči vo vrecku.
Má oči, a nevidí, má uši a nepočuje.
Má peňazí ako žaba srsti.
Má rád zvrchu kašu a zo spodku halušky.
Má ražeň v zadku.
Má rečí ako koza bobkov.
Má rozum doskami zabitý.
Má rozum, ale kde?
Má rozum, čo by vrabec naraz vypil.
Má sa ako mucha v mlieku.
Má sa ako slimák v chrene.
Má ťa cudzia voš zožrať, nech ťa žerie vlastná. (B. Štiavnica)
Má ťažké srdce naňho.
Má tenké uši.
Má toľko rozumu ako vrabec svedomia.
Má toľko statočnosti ako pes hanby.
Má veľa prať a málo vešať.
Má viac šťastia ako rozumu.
Má viac v päte ako iný v hlave.
Má vlčiu hmlu.
Má z pečienky papier a z papiera dieru.
Má zo všetkých krámov korenie.
Má žabu v ústach.
Mačka učí gazdinú komoru zatvárať.
Mačku vo vreci nekupuj.
Mačky by ho za noc objedli.
Maj dačo, zle je, nemaj nič, horšie je.
Maj každý deň za posledný!
Majú sa radi ako dva holúbky.
Majú sa radi ako koza nôž.
Malá hŕba pýta viac.
Malá hrudka , ale samý syr.
Malá hrudka, ale z dobrého syra.
Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti.
Malé šteňa najväčšmi breše.
Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.
Maličký vtáčik má krikľavý zobáčik.
Málo nás, ale všetci dobrí.
Málo platné ploty, cez ktoré sa prelieza.
Málo vidí, ale veľa závidí.
Malý hrniec chytro vyvrie.
Malý klas, málo zrna.
Malý pán sa vo veľkom dome stratí.
Malý žobrák chodí s veľkou palicou.
Malých zlodejov vešajú a veľkých púšťajú.
Mám ťa rada a neopustím ťa do posledného grajciara.
Mama je mama, otec je ocot.
Máme žiť tak , aby sme sa nebáli smrti , ale ani si ju neželali.
Manna nelieta z neba každý deň.
Mara, táraj, a ty Kubo píš!
Marec , poberaj sa starec.
Márna práca košom vodu načierať.
Márnosť nad márnosť ťahať z policajta rozumy.
Márnotratnému ani bane nepostačia.
Matka sladká, kto ju má. Mac, mac, stišicena mac, chto ju može mac.
Meč je skúšaný v ohni , bojovník činmi.
Med je medom, aj ten sa prekysne.
Medové motúzy mu cez ústa preťahuje.
Medové motúzy nám popod nos preťahuje.
Medzi dva ohne sa dostal.
Medzi dvoma – zostala doma.
Medzi hluchými je slepý kráľ.
Medzi kravami vôl richtár.
Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta!
Medzi mužom a ženou nitku nepretiahneš.
Medzi slepými jednooký kráľom.
Menej hovor a viac rob.
Mierne žitie, dlhé žitie.
Mieša sa do reči ako nemecká košeľa do gatí.
Milosť z ľudí bláznov robí.
Milšia cnosť s chudobou ako hriech s ozdobou.
Mladá žena , pečená hus a holba vína - najlepšia to medecína.
Mladému sa svet usmieva.
Mladí sme len raz, potom si musíme vymyslieť iné výhovorky.
Mladí vždy musia začať od začiatku.
Mladosť - pochabosť.
Mladosť nekúpiš, starobu nepredáš.
Mladosť radosť, staroba choroba.
Mladý môže zomrieť, starý musí.
Mladý na roky, starý na rozum.
Mladý nabývaj, starý užívaj!
Mladý pracuje silou, starý rozumom.
Mladý sa má vyspať i na ľade.
Mladý vojak, starý žobrák.
Mlčané schováš, kde chceš.
Mlčanlivosť zlato prináša.
Mlčí ako hrob.
Mlčí ako peň.
Mlčí, akoby ho holili.
Mlčiacim nemožno vziať slovo.
Mlyn a šenk sú čertova škola.
Mlyn býva pri vode a posmech pri škode.
Mlynára sa múka chytá, ševca smola.
Mlynárova sliepka preberá si v zrne.
Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.
Mnoho by potreboval nití, kto by chcel všetkým ľuďom ústa zašiť.
Mnoho jedál, mnoho nemocí.
Mnoho kriku, málo účinku.
Mnoho múch aj koňa zje.
Mnoho rečí – málo vecí.
Mnoho rečí, málo skutkov.
Mnoho snehu, málo vody.
Mnoho vraj ”P” Kačka mala , len poctivosť jej chybovala.
Mnoho vraví, málo spraví.
Mnohých sa raď, jedného sa drž!
Mocnému netreba pomoci , múdremu rady.
Móda je vrtkavá, je ako aprílové počasie.
Móda sem, móda tam, ale riť patrí do nohavíc.
Modli sa k Bohu, ale k brehu plávaj!
Modli sa, nemodli sa, z prázdnej misy nenaješ sa.
Modlíme sa za chlieb, nie za koláče.
Modlitba materina zo dna morského vyníma.
Moja hlava nie je kalendár.
More nevypiješ, hviezdy nespočítaš.
Móres, bryndza, v zadku syr.
Motúz na hlavu padol.
Môj dom, môj hrad.
Môžeš čerta do desiatich kostolov vodiť, vždy len čertom bude.
Môžu si ruky podať.
Mráz žihľavu nespáli.
Mrcha je to pes, ktorého za zajacom naháňajú.
Mrcha ovca, čo od čriedy uteká.
Mrcha vták , čo do vlastného hniezda špiní.
Mrchavého psa nehladkaj!
Mŕtvych z hrobu nedvíhaj.
Múdra rada pre múdrych a pre bláznov palica.
Múdre je učiť sa aj od nepriateľa.
Múdre ucho nedbá na reči hlúpych ľudí.
Múdreho netreba učiť.
Múdrejší ustúpi.
Múdrejšie vajce od sliepky a kura od kvoky.
Múdremu nepovedz, hlúpemu dopovedz.
Múdremu neraď, mocnému nedvíhaj.
Múdremu neraď, mocnému sa neponúkaj.
Múdremu pošepni, hlúpeho postrč.
Múdry ako hus v nebi.
Múdry ako Šalamúnovo pudlo.
Múdry človek sa neživí len chlebom.
Múdry lekár i z jedu liek spraví.
Múdry sa nik nanarodil.
Múdry sa usmieva a hlúpy sa rehoce.
Múdry v reči ustúpi.
Muchy lapá, voly púšťa.
Murár sa vápnom umaže, hrnčiar hlinou zašpiní.
Murína vo vode neumyješ.
Mus je veľký pán a Nemus ešte väčší.
Musel by naozaj veľký hlad byť, aby pes psa zjedol.
Musel by ten včaššie vstávať, aby ma oklamal.
Musel bys mnoho nití mať, abys všetkým ľuďom huby pozašíval
Musel ľavou nohou prah domu prekročiť.
Musel sa v čepčeku narodiť.
Muž a žena – jedna duša.
Muž ani vozom neodvezie, čo žena v zástere nanosí.
Muž je hlava, žena koruna na nej.
Muž koreň, žena rod.
Mužné slovo váži mnoho.
My o vlku a vlk za dverami.
Mýliť sa je ľudské.
Myslí si, že hneď nebo spadne, keď on vstane.
Myslí si, že len jemu slnce svieti.
Mysli, až potom hovor!
Myslí, že len jemu slnko svieti.
Myslieť si môžeš čo chceš , ale na reči si daj pozor.
Myslieť si môžeš, čo chceš, ale na reči si daj pozor!
Myšlienky mýto neplatia.

Úvod


N

Na blato netreba veľa dažďa.
Na cudzej koži ľahko bubnovať.
Na čo človek vo dne myslí, o tom sa mu v noci sníva.
Na dobré sa skoro zabúda, ale na zlé sa dlho pamätá.
Na dobrého koňa netreba bič.
Na dobrom dobrý zisk, z ledačoho leda škoda.
Na dobrú polievku nájdu sa vždy hostia.
Na druhom všetko vidí a na sebe ničoho.
Na druhý svet si nič so sebou nevezmeš.
Na dvoch kúpa stojí.
Na groš ľahne a pod zlatkou vstane.
Na grošovom prasati za päť grošov motúz.
Na hodnosť vyšiel, o mravy prišiel...
Na hrubé drevo hrubá sekera.
Na hrubé vrece, hrubá záplata.
Na Jána dosť dlhý deň, a predsa mu koniec príde.
Na jar zamaž, v jeseni zapráš.
Na jedno oko je slepý a na druhé nevidí.
Na jedno oko nepočuje a na jedno ucho nevidí.
Na jednom smetisku nemôžu byť dvaja kohúti.
Na každé vrece sa záplata nájde .
Na každého raz príde.
Na každom sa dačo nájde.
Na každú nemoc je liek, len vedieť ktorý.
Na každý hrniec sa nehodí každá pokrievka.
Na každý hrniec sa pokrievka nájde.
Na koho straky, na toho aj vrany.
Na kom hlavu vidí , každého chce.
Na konci kyjak býva.
Na krivé drevo kozy skáču.
Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli.
Na ľudskej hlúposti sa dá vždy najviac zarobiť.
Na moju strechu hádže, a na jeho padá.
Na múdreho mihni, hlúpeho drgni.
Na múdreho mrkni, a hneď vie.
Na múdreho mrkni, hlúpeho drgni.
Na múdrych ľuďoch stojí svet, na bláznoch tma.
Na muchu netreba brať hneď kyjak.
Na muchu netreba ísť s kyjanicou.
Na nebi znamenie, na zemi trápenie.
Na nechtoch sa nosí.
Na peci Pán Boh nepožehná.
Na peniazoch čert sedí.
Na pipíške oral, na vrabcovi bránil.
Na pohrebe sa nesmej a na svadbe neplač.
Na povrchu lizy, lizy a na spodku vši hryzy.
Na prázdno mu zuby klepli.
Na rapavej zemi sa chlieb rodí.
Na ruku napľul, na robotu nasral.
Na seba nikto nepovie.
Na starej vŕbe huby rastú.
Na streche sa ešte nikto nenaučil plávať.
Na svätého Vida, čo nebude nikda.
Na špinavú podlahu, deti nikdy nič nevylejú.
Na takom chodníku, kde moc ľudí chodí, nič nerastie.
Na terajších prorokov nedajme nič, lebo tí vraj chlieb jedia.
Na to my nebudeme piť.
Na toho slovo by mohol hory stavať.
Na tvrdé drevo tvrdý klin.
Na tvrdú šiju, tvrdú palicu.
Na vajcia nie je dobré položiť blázna.
Na vinovatého akoby lopatou hrnul
Na vodu píše rováš.
Na vychválené hrozno malý každý kolík.
Na zajtra je len hnev dobre odkladať.
Na zem si ľahol, nebom sa prikryl.
Na žene stoja tri uhly domu, na mužovi štvrtý.
Naber každé slovo na vážku.
Naberie ako baran na rohy a potom nemôže zaplatiť.
Nacicaná blcha menej štípe.
Načo brucho? Na rozum. A hlava ? Na vši.
Načo krave rozum, keď seno vidí.
Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.
Nad výstrelmi z pištole sú horšie ľudské reči.
Nádej sú dobré raňajky, ale zlá večera.
Nádej zomiera posledná.
Nádcha deväť nemocí odháňa.
Nadutosť treba hasiť viac než požiar.
Nahého skoro vyzlečieš.
Nahí sme na tento svet prišli , nahí z neho aj odídeme.
Náhla robota zriedkakedy dobrá.
Náhlivá robota z rúk padá.
Náhlivý pes slepé štence kotí.
Nahnevaj vlka, zabije ti ovcu.
Nahnevaný nikto nebol dobrý.
Nahor líže a nadol bije...
Nájde kováč uhliara a uhliar kováča.
Nájde sa klbko po niti.
Najedol sa strachu ako prachu.
Najedzme sa, aby brucho nemyslelo, že zuby čert vzal.
Najhoršie decko najviac mater k prsiam tisne.
Najhoršie decko najviac mater k sebe túli.
Najhoršie decko najviac mater na rukách nosí.
Najhoršie koleso najviac vŕzga.
Najlepšia a najlacnejšia zbraň na svete je úprimnosť.
Najmúdrejšie je , keď je človek s pánombohom zadobre , i s čertom nie za zle.
Najprv fara , potom Mara.
Najprv Mojžiš, potom Tobiáš.
Najprv práca, potom pláca.
Najprv prežuj, potom vypľuj.
Najprv rozváž , potom hovor.
Najprv sebe , potom tebe.
Najprv ti hlavu prebije, a potom ti ju pofúka.
Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú semenca.
Najprvší medzi sprostými.
Najskôr ihličku, z ihličky na kravičku, z kravičky na šibeničku
Najskôr preskoč, potom hvízdaj.
Najskôr prežuj , potom vypľuj.
Najskôr užuj, potom jedz!
Najťažšie je začať, potom to už ide.
Najťažšie nájdeš poctivého nálezcu.
Najväčší zlodeji najlepšie pasy mávajú.
Najväčšie šťastie je dobrý rozum.
Najväčším šťastím je to , ak sa na konci roka cítime lepšie ako na jeho začiatku.
Najviac bolí úder bičom namočeným do medu.
Nakradnutý majetok nebýva požehnaný.
Nanič rada po účinku.
Naoko dobrý , ale v srdci pomstu varí.
Naraz hojno, druhý raz hovno.
Nasadil mu červíka do hlavy.
Nastav uši, kde ti sluší.
Náš pes a váš pes prekročili susedov plot, nuž sme rodina.
Naše vlastné nedostatky môžeme vidieť iba cudzími očami.
Nato drží kováč kliešte, aby sa nepopálil.
Nato kura hrabe, aby vyhrabala.
Nauč sa, syn môj, piť, na starosť akoby si našiel.
Naučí bieda koly kresať.
Naučím ťa po kostole hvízdať.
Naváľal mu ako svini do válova.
Naveky nič netrvá.
Neber sa do toho, keď nie si od toho.
Neber viac na chrbát, ako môžeš uniesť.
Neber život tak vážne, aj tak z neho neviviazneš živí.
Nebi sa po ústach.
Neboj sa malej misky, ale malého hrnca.
Neboj sa nič ; kým mňa vidíš , slepoty sa neboj.
Neboj sa pre pravdu.
Neboj sa psa , čo breše , ale toho , čo mlčí.
Neboj sa toho, kto hrozí mnoho.
Neboj sa veľkej ceny, ale mrcha ruky.
Neboj sa zlodejov, nie sú doma, šli kradnúť.
Neboj sa, ani vo vojne všetkých nepobijú.
Nebrús si zuby na to, čo ti nepatrí.
Nebuď do každého hrnca vareškou.
Nebuď psa , keď spí.
Nebuď zvedavý, budeš skoro starý.
Nebude dobre, kým nebude ešte horšie.
Nebude ten už dlho kašu dúchať.
Nebude už z baby dievka.
Nebude z toho oblaku dážď.
Nebude zo psa slanina /ani z vlka baranina/.
Nebuďte nemilosrdní k tomu, kto podlieha pokušeniu, ale snažte sa ho utešiť tak, ako by ste chceli, aby utešili vás samých.
Nebýva na každom vŕšku hostinec.
Nebýva vždy koláč toho, komu sa pečie.
Nebýva z každej rudy zlato.
Necitlivý a ľahostajný býva boháč k cudziemu žiaľu.
Nedal by za to ani deravý groš.
Nedal pánboh svini rohy, lebo by klala.
Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.
Nedbá na mesiac, komu slnko svieti.
Nedbal by z neho kožu stiahnuť.
Nedobre oproti vetru ščať.
Nedoniesol domov iba futrál od srdca.
Nedostatok peňazí je problém, akému niet páru.
Nedoučenec horší ako kat.
Nedráždi hovno, nech nesmrdí! (Trenčín)
Nedúchaj do každej kaše.
Nedus oheň ohňom!
Nedvíhaj si vyššie nos ako hlavu.
Nehas, čo ťa nepáli.
Nehľaď na darovaného koňa, čo je i slepý.
Nehľaď na huňu, ale čo je pod ňou.
Nehľaď na psa , ale čí je pes.
Nehľadaj u čerta svätenú vodu.
Nehľadaj vietor v poli.
Nehľadaj, kde nieto.
Nehnevaj vlka, zabije ti žriebä.
Nehodno je hnoj z jednej dediny do druhej prevážať.
Nehovor o tom, ako sa má jesť, ale jedz, ako sa patrí.
Nehraj sa s ohňom, lebo sa opáliš!
Nehryz s čertom orechy.
Nech čert vezme pašu, keď kone podochnú.
Nech do mlyna nechodí, kto sa nechce zamúčiť.
Nech duša pomáha telu trápiť sa.
Nech mi radšej sto ľudí závidí, ako by ma mal jeden ľutovať.
Nech nás Pán Boh chráni od latinskej kuchyne...
Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú.
Nech sa každý len o seba stará.
Nech sa na mieste prepadnem.
Nech si každý len pred vlastným prahom zametá.
Nech svet kľaje, keď mi Pán Boh praje.
Nechaj vodu bežať a kamene ležať.
Nechapti sa lietať , ešte ti krídla nenarástli.
Nechcel by som byť v jeho koži.
Nechcelo sa cigánovi žať, nech si zbiera, kto si porozsýpal.
Nechoď do cudzieho maku!
Nechoď mladá za starého , nebude tam nič dobrého.
Nechoď na vodu bez vesla.
Nechoď tam, kde ťa nevolajú.
Nechodievaj s mačkami na rákoš.
Nechty ho bolia.
Nechváľ deň pred večerom.
Nechváľ mesiac na nove, ale na schode.
Nechýba mu iné, len baranie rohy.
Nechýba mu nič, iba lastovičie mlieko.
Nechytaj nôž za ostrie.
Nechytaj za chvost , keď môžeš za rohy.
Nechytaj za nohy, keď môžeš za hlavu.
Nechytaj žrebca za kopyto..!
Nejeden večerom plače, kto sa zrána smial.
Nejedz horúce, hubu si spáliš.
Nejedz na sadlo, ale na silu.
Nekradneš, nemáš; nevychváliš, nepredáš.
Nekrič hop, kým nepreskočíš.
Nekričí, ale čo povie, to váži cent.
Nekupuj prv vtáka, ako máš klietku...
Nekupuj, čo nepotrebuješ, len bez čoho byť nemôžeš.
Nelapaj žrebca za kopyto.
Nelej olej na oheň!
Nemá blchy, len ony jeho.
Nemá dna ako kňazské vrece.
Nemá páru, keď je sám.
Nemá sečku pod kečku, môže byť ministrom.
Nemá všetkých pohromade.
Nemajú myši každý deň bál.
Nemala baba roboty, obšívala vecheť.
Nemaľuj čerta na stenu.
Nemaľuj si zámky v povetrí.
Nemca neprepiješ, ženu neoklameš.
Nemému ani vlastná mať nerozumie.
Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie.
Nemôže byť aj koza, aj kapusta.
Nemôžeme milovať toho,koho sa bojíme,ani toho,kto sa bojí nás....
Nemôžu byť všetci páni, musia byť i ľudia.
Nemôžu všetci na posteli zomrieť.
Nemý hluchému nepomôže.
Nenáhli, ale potiahni.
Nenarodil sa ten , aby sa ľúbil všem.
Nenávisť a plevel urastie všade.
Nenávisť je zlý kamarát.
Nenechaj psa doma , keď ideš k vlkovi na hostinu.
Nenechal na ňom polgrajciar cti.
Nenúť druhého k práci, ktorú môžeš urobiť sám.
Neobviňuj čas z toho , čo si sám zavinil.
Neobviňuj čas z toho, čo si sám zavinil.
Neobzeraj sa po strakách!
Neodkladaj na zajtra, čo môžeš urobiť dnes.
Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým.
Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej palice.
Neopustím ho , čo budem skaly hrýzť!
Neopustím ho , čo budem slanú vodu chlípať!
Neopúšťaj cestu pre chodník.
Neopúšťaj isté pre neisté.
Neotváraj na každý buch vráta.
Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol.
Nepárne kone slabo ťahajú.
Neper špinavé prádlo na verejnosti.
Nepchaj nos do cudzieho hrnca.
Nepchaj nos do kalamára.
Nepchaj nos, kde ti netreba.
Nepchaj prst do ohňa, keď sa nechceš popáliť.
Nepchaj prsty do osieho hniezda.
Nepchaj prsty medzi dvere.
Nepchaj slamu do chomúta, keď je plný.
Nepíľ konár pod sebou!
Nepľuj do pohára, z ktorého si pil.
Neponúkaj nôž, ale chlieb.
Neposmievaj sa starému , i ty budeš starý.
Neposmievaj sa starému, i ty budeš starý.
Nepovedal ani biele, ani čierne.
Nepovedz Ty mne, poviem ja Tebe.
Nepovedz ty, povedia tebe.
Nepozeraj na reč, ale na vec.
Nepredávaj popredku kožu z medveďa.
Neprežuté slová z úst nevypúšťaj.
Nepriateľ zmierený , vlk skrotený - všetko jedno.
Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
Neprikladaj horúce k teplému!
Neprítomného a mŕtveho nehaň, lebo sa nemôžu brániť.
Nepýtaj sa starého, ale skúseného.
Neradá koza na trh, ale musí.
Neraduj sa z cudzieho nešťastia!
Neraz šťastie býva hotovým nešťastím a nešťastie šťastím.
Nerob capa záhradníkom.
Neseď si na ušiach!
Nesie sa ako holba maku.
Neskoro na konci začínať.
Neskoro po smrti pokánie činiť.
Neskoro si lieky strojí, keď mu smrť nad hlavou stojí.
Neskoro stajňu zamykať, keď kravu vlk zožral.
Neskoro zajaca chytať za chvost, keď si ho za uši nechytil.
Neskoro zajaca chytať za chvost.
Neskoro zamykať maštaľ, keď kravu vlk zožral.
Neskoro zamykať stajňu, keď kone vyviedli.
Neskoro zatvárať klietku, keď už vták uletel.
Nespomínaj čerta, je ti za pätami.
Nešikovný sám sebe zavadzia.
Neškrab sa tam, kde ťa nesvrbí.
Nešťastia sa vždy urodí viac, ako si človek želá.
Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch.
Nešťastie nechodí po stromoch ale po ľuďoch.
Nešťastie netreba hľadať , samo príde.
Nešťastné sťahovanie, keď nieto čo nakladať.
Nešťastný taký dom, kde kohút kotkodáka a sliepka kikiríka.
Nešti proti vetru!
Netras strom, keď hrušky samy padajú.
Netrasme hrušku, keď samy padajú.
Netreba hneď celú bibliu vyložiť.
Netreba chodiť so všetkým na trh.
Netreba kepeň, keď prestalo pršať.
Netreba mocnému pomoci a múdremu rady.
Netreba nikomu škodiť, každý si dosť škodí sám.
Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vlkovi horu.
Neuč orlicu lietať.
Neváženého mäsa najlepšie sa naješ.
Nevďačnosť je odplata ľudská.
Nevďačnosť svetom vládne.
Nevďačný, čo smetí do studničky, z ktorej sa napil.
Nevďak svetom vládne.
Nevedomosť hriechu nečiní.
Never čertu , ani starej babe.
Never každému!
Never podmytému brehu.
Never všetko , čo počuješ a nehovor všetko , čo si myslíš.
Nevidí pre oči.
Nevidí si ďalej od nosa.
Nevie ani, kadiaľ hus ští, a pletie sa do toho.
Nevie nič, kto vie všetko rovnako.
Nevieš , kto sa ti ešte zíde.
Nevieš ešte čo je starosť, kým nesolíš svojou soľou.
Nevieš ešte, čo je starosť, kým nesolíš svojou soľou.
Nevolaj vlka z hory.
Nevrav hop, kým nepreskočíš!.
Nevŕtaj, rozštiepiš!
Nevyberaj ženu v tanci , ale v poli medzi ženci.
Nevychváliš, nepredáš, neukradneš, nič nemáš.
Nevykrúcaj, prekrútiš.
Nevysmievaj neboráka, nevieš, čo ťa zajtra čaká.
Nezabudni na smrť, ona na teba nezabudne.
Nezahrávaj sa s ohňom, lebo sa popáliš.
Nezapchávaj šťastiu každú dierku.
Nezáviď nikomu! Dobrí ľudia si šťastie zaslúžia a zlí sú aj v šťastí úbohí.
Nezavreli ťa preto, že si ukradol, ale že si zle skryl.
Nezostaň stáť uprostred cesty.
Nezvaných hostí pod stôl usádzajú.
Nezver sa nikomu , nikto ťa nezradí.
Nežartuj na úkor priateľa, ak je žart lepší ako priateľ.
Nič na svete horšieho nad zlý jazyk.
Nič netrvá večne. (motto muklov)
Nič neutrie slzy tak, ako vlastná ruka.
Nič nie je nemožné.
Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
Nič nie je také zlé ako sa zdá.
Nič nové pod slnkom.
Nič sa neje také horúce , ako sa navarí.
Nič si z toho nerob , keď si zdravý!
Nič to preto, vyschne blato, bude leto.
Nič to preto, že je blato: príde slnko, ohreje to, a zas len bude leto.
Nič to zato, že je blato: príde vietor, vyfúka to.
Ničomu sa nedarí tak dobre ako úspechu.
Nie bohatému, ale zdravému je sveta žiť.
Nie je dobre pravdu vravieť v panskom dvore.
Nie je dobre tam, kde kľučiar svojho pána učí.
Nie je dobre toho hnevať, koho musíš zajtra odprosovať.
Nie je dobrý vojak, ktorý by nechcel byť generálom.
Nie je každá radosť dobrá.
Nie je každé drevo súce na poleno.
Nie je každý kosec, kto má kosu.
Nie je každý kováč, kto je začadený.
Nie je každý mních, čo kutňu nosí.
Nie je každý svätý, kto chodí do kostola.
Nie je každý veselý, kto spieva.
Nie je korheľ, čo sa opije, ale ten, čo veľa vypije.
Nie je múdry ten, čo veľa vie, ale ten, kto vie, čo treba vedieť.
Nie je tak ľahko urobiť, ako povedať.
Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť.
Nie je ten majster, ktorý začne, ale ktorý aj dokončí.
Nie je to zlodej , čo ukradne , ale čo zle schová.
Nie je všetko hríb, čo rýchlo rastie.
Nie je všetko Písmo sväté, čo ľudia hovoria.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Nie je zbabelosťou vyhnúť sa bláznovi.
Nie každá žena, ktorá zapáli oheň v peci aj varí.
Nie každé drevo je súce na poleno.
Nie každý je súci do vojny, čo vie kričať.
Nie každý je svätý, čo do kostola chodieva.
Nie každý žalúdok všetko znesie.
Nie sú všetci svätí, čo si o kostol obtierajú päty.
Nie ten dá, kto má, ale kto chce.
Nie ten majster, ktorý začne, ale ktorý dokoná.
Nie ten milý, kto pekný, ale pekný ten, kto milý...
Nie toho je sliepka, kto ju šklbe, ale kto ju zje.
Nie všetci svätí , čo si otierajú o kostol päty.
Nie všetci vtáci sú pávy alebo orlice.
Nie vždy slnko svieti.
Nie vždy ten je koláč, komu sa pečie.
Nie vždy toho koláč, komu sa pečie.
Nie vždy v saku ryba, niekedy aj žaba.
Nie z každého mračna bude dážď.
Niečo chcieť, znamená už polovicu mať.
Niečo za niečo, nič za nič.
Niekedy aj dobrý tkáč priadzu pomoce.
Niekedy aj na bujnom poli sú kone chudé.
Niekedy i Kubo dobre povie.
Niekedy múdry pochybí, niekedy zas blázon trafí.
Niekomu sa aj železo v ruke na zlato obráti.
Niekto to rád horúce.
Niektorá krava celé hovädo.
Nielen chlebom živý je človek.
Niet dymu bez ohňa.
Niet horšieho , ako keď sa zo žobráka stane pán.
Niet na tom pravdy ani čo by sa pod necht vošlo.
Niet ruže bez tŕňa.
Niet ťažšej noše ako prázdne brucho.
Niet veľkosti, kde niet pravdy.
Nieto na svete nikoho, čo by bol vždy šťastný.
Nieto pravidla bez výnimky.
Nieto role bez kúkole.
Nieto takej plnej stodoly , žeby sa do nej ešte nevmestilo.
Nieto takej ruže , čo by nezvädla.
Nieto tej pece, aby sa v nej nezakadilo.
Nieto žiadnej zelinky , ktorá by nemala svoje účinky.
Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.
Nijaká lož nezostarne.
Nijaký človek nie je bez chyby a nijaká cesta bez úhonu.
Nik za golier nevyleje!
Nikdy nehovor nikdy.
Nikomu nemôžeš nazrieť do srdca.
Nikomu nepadajú pečené holuby do úst.
Nikomu peniaze z neba nepadajú.
Nikto múdry z neba nespadol.
Nikto nekríva z bolesti cudzej nohy.
Nikto nie je svätý.
Nikto svoj tieň neprekročí.
Nízka chalupa – žiadna potupa.
Nízky plot hocijaký pes preskočí.
Noc má svoju moc.
Nohy na chodenie, ruky na robenie.
Nosia sa na ňom ako na revúcom koňovi.
Nosil vĺčko, nosil, a už jeho nesú.
Nosiť drevo do lesa.
Nová metla dobre metie.
Nové sito na klin vešajú, staré pod lavicou hádžu.
Novú pesničku každý rád spieva.
Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni.
Núdza do roboty zobúdza.
Núdza železo láme.
Nútená robota zriedka býva dobrá.

Úvod


O

O čom triezvy myslí, to opitý povie.
O dievčati najlepšie , keď najmenej hovoria.
O chudobného nik nestojí.
O chudobného sa každý otrie.
O mŕtvych len dobre.
O to, čo máme, o to nedbáme a za iným sa zháňame.
O tom netreba každej strake vedieť.
O všetko prídem, kým zbohatnem!
Obaja z jedného smetiska.
Obarený pes i dažďa sa bojí.
Obleč pekne starú vŕbu, aj tá bude pekná.
Obyčajne väčší dym ako oheň.
Oči má pavučinami zatiahnuté.
Od dobrého slova hlava nezabolí.
Od dobrého suseda ploty robiť netreba.
Od hladu ani nevidím.
Od hladu ledva nohami zapletá.
Od hlavy ryba smrdí.
Od jazyka hlava bolí.
Od kapusty Janko hustý.
Od kapusty vlasy bolia.
Od kováča uhlie nekupuj.
Od kraja chlieb krájajú.
Od lajna sa len zababreš.
Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý
Od mnohých myšlienok hlava bolí.
Od planého vtáka planý spev.
Od pôstu ešte nikto neumrel.
Od roboty kone dochnú.
Od slov k činom je ďaleko...
Od starého sa noví menia.
Od surovej kapusty kováč ozdravel, krajčír umrel.
Od susedov ani sliepka nebýva dobrá.
Od tvrdej hrče aj sekera odskakuje.
Od včely med, od hada jed.
Od veľa myšlienok hlava bolí.
Od veľa rečí hlava bolí.
Od zlatého platcu aj plevy ber.
Odev nerobí mnícha.
Odkladá to ako lačný sračku.
Odkladá to na potom ako hriešnik pokánie.
Odkladaná robota nikdy nebýva dobrá.
Odpustiť neznamená opustiť.
Odpúšťam, odpúšťam ale nezabudnem!
Odriekaného chleba najväčší krajec.
Odriekaného chleba sa najviac naješ.
Odvážnemu šťastie praje...
Odvráť, Bože, ľutovníkov a prispor nám závistníkov!
Oheň mečom kutá.
Oheň sa rozširuje, povesť sa roznáša.
Oheň vodou zaleješ, ale vode sa neubrániš.
Oholil ho aj bez britvy.
Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo.
Oje sa mu zlámalo.
Oklam blázna ako chceš a múdreho ako vieš.
Oklam pána, kedy môžeš, pán ťa oklame, kedy chce.
Oko – do srdca okno. (*Turecké)
Oko je malé a predsa vidí celý svet.
Oko neuvidí, srdce neuverí.
Oko za oko, zub za zub.
Okolo vody chodiť a nezamočiť sa, to by bol zázrak.
On je najlepší chlap, kde je sám
Ona od mňa a ja k nej, ona ku mne, ja od nej.
Opadli mu brká.
Opakovanie je matka múdrosti.
Opatrného i Pán Boh opatruje.
Opatrnosť matka múdrosti.
Opatrnosti nikdy nie je dosť.
Opi sa a cez jednu noc všetky hriechy spáchaš.
Opica zostane opicou aj v hodvábe.
Opica zostane opicou, hoci by si na ňu zlatú reťaz povesil.
Opitá žena, ostrihaná sviňa, skosené konope – všetko je jednaké.
Opitému sa i Kristus Pán z cesty vystúpil.
Opitý človek, hotová opica.
Opitý je šialenému brat.
Opitý najskôr pravdu povie.
Opitý od vína letí nabok, od piva na chrbát, od pálenky na nos.
Opitý sa i vŕbe pokloní.
Oporou v starobe nezvyknú byť deti, ale palica.
Opýta sa ťa starosť , kam si podel mladosť!
Opýtaj sa vlka, či na Boha verí.
Orieš neprávosť, budeš ju i žať.
Osa lichá len do skladkej hrušky pichá.
Osla bárs do Viedne poženieš, predsa zostane len oslom.
Osly híkajú, bude pršať.
Osoh so škodou za ruky sa vodia.
Osol oslovi najlepšie sa páči.
Osol, ktorý nosí mnoho kníh ešte nemusí byť učený.
Ostatná to láska , čo sa za peniaze kupuje.
Osy na zlé ovocie nejdú.
Otec by sa ti v hrobe obrátil, keby vedel, čo robíš.
Otec stíska a syn výska.
Oveľa lepšie je nerobiť nič, ako robiť niečo zlé.
Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne.
Oženil sa , aby sa mal s kým vadiť.
Oženiť sa, to nie je chleba požičať.

Úvod


P

Padla mu pečienka do popola.
Padol horeznak a udrel si nos.
Padol mu rozum do čižmy.
Pamäť má dobrú, lenže trochu krátku.
Pán Boh dopustí, ale neopustí.
Pán Boh chráň, aby jedna mať toľko detí mala, koľko vládze rada vedieť.
Pán Boh jednému dal a druhému sľúbil.
Pán Boh má všelijakých svätých.
Pán Boh nikoho za vlasy do neba neťahá.
Pán Boh stvoril volky a čert spolky.
Pán Boh stvoril vrany a čert politické strany.
Pán Boh vládne šťastím a mačka myšami.
Pán Boh vysoko a kráľ ďaleko.
Pán farár dva razy na kancli nekáže.
Pán je i v pekle pánom.
Pán je najväčším sluhom v dome.
Pane Bože, osloboď ma od priateľov, od nepriateľov sa sám oslobodím!
Páni jedia a psy hľadia.
Páni majú dlhé ruky, zlodeji dlhé prsty a osly dlhé uši.
Páni sa medzi sebou bijú a sedliakovi koža praská.
Panna bez pokory , starena bez podpory.
Panna bez pokory, starena bez podpory.
Panna na 5p: poctivá , pekná , pracovitá , peňažitá , pobožná.
Pánom je i v pekle dobre.
Panská láska na zajačom chvoste visí.
Panské kľučky zadarmo neotvárajú.
Panské rúcho, žobrácke brucho.
Panské sľuby – prázdne hlúby.
Paráda nad parádu a robota v pekle.
Páv, husár a Cigán, najpyšnejšie stvorenia.
Pazúrik mu uviazol, celý vtáčik zahynul.
Pečené holuby do úst nelietajú.
Pekná hlavička , len škoda , že je prázdna.
Pekné perie pekného vtáka robí.
Peniaze do času – statočnosť na večnosť.
Peniaze kazia charakter.
Peniaze sú dobré čítané a žena bitá.
Pes aj na svätého zašteká.
Pes breše a hory sa otriasajú.
Pes breše a chvost sa mu trasie.
Pes breše, vietor nesie.
Pes dvoch dvorov hladom umiera.
Pes je najlepší priateľ človeka.
Pes nech ti verí.
Pes psa pozná.
Pes psa vždy vyňuchá...
Pes psovi brat.
Pes psovi zná najlepšie blchy vyberať.
Pes, ktorý má dvoch pánov, býva najčastejšie hladný.
Pes, ktorý veľa breše, nehryzie.
Pi vodu, nevyjdeš na chudobu.
Piate koleso a trinásty apoštol.
Piesok orie, vodu hrabe...
Pije vodu po cudzích rúrach.
Pijúci ľudia nemyslia, mysliaci ľudia nepijú.
Pil zomrel , nepil zomrel.
Plač a smiech do tretieho dňa sa premieňajú.
Plač od smrti nepomôže.
Plač po smiechu, trest po hriechu.
Plač, neplač, už inakšie nebude.
Planý pes, čo sa nevie vybrechať.
Planý tesár, ktorý veľa triesok narobí.
Plešivému chytro hlavu umyješ.
Pletie ako kura harabura.
Plná torba ťažká, prázdna ešte ťažšia.
Plné brucho – prázdna hlava.
Plné brucho nerado sa učí.
Plné brucho učí sa hlucho a lačné nezlačne.
Plné ústa, hladné oči.
Plný klas sa skláňa najhlbšie.
Ploty pálil a popol predával.
Po akej ceste ideš, tam prídeš.
Po boji je každý generál.
Po daždi býva blato.
Po daždi býva pekne.
Po daždi zas slnko svieti.
Po fašiangu býva post.
Po jednom hrachu v hrnci varí.
Po močiaroch žaby kŕkajú...
Po nečase čas býva.
Po nečase zlá rada.
Po niti klbko, po potoku žriedlo nájdeš.
Po odpoludní býva večer.
Po pierku zbiera a duchny rozhadzuje.
Po pilnej práci odpočinok je sladký.
Po radosti býva žiaľ.
Po smiechu býva plač.
Po smrti je neskoro modliť sa a na starosť vandrovať.
Po takom chodníku , kade moc ľudí chodí , nič nerastie.
Po tanci bolievajú nohy.
Po tenkom obede večera šmakuje.
Po tme húdol, po vidne tancoval.
Po vrchu lizu, lizu a po spodku vši ma hryzú
Po zlom čase pekne býva.
Pobúchal, pomlátil, na hŕbu povláčil.
Poctivá ako hrach pri ceste.
Poctivá ako vŕba pri potoku.
Poctivého nepáli!
Poctivý ako v siedmom roku kohút.
Počkaj, príde na psa mraz.
Počul vietor duť, ale nevie odkiaľ.
Počúvaj ušami a nie zadkom!
Pod jednou duchnou líhajú.
Pod lampou býva tma.
Pod nízkou povalou nevyskakuj!
Pod snehom kosí.
Pod sviečkou býva najväčšia tma.
Podaj čertovi prst, vezme celú ruku.
Podaj niekomu prst, schmatne ti celú ruku.
Podal sa tvárou na Krista, zubami na psa a zadkom na každého, človeka.
Podkladá mu polená pod nohy.
Podkovu už má, len kôň mu chýba.
Podľa kantáru a sedla koňa nepoznáš.
Podľa seba súdim teba.
Pohol rozumom ako krava chvostom.
Pokiaľ na očiach, potiaľ na mysli.
Pokiaľ si chudobný, nikto ťa nepozná; ale keď prídeš k bohatstvu, každý sa ti pchá do rodiny.
Pokiaľ sme na zemi, nie sme anjeli ani svätí.
Pokrievka sa hodí k hrncu a syr k chlebu.
Pol hoväda, pol koňa.
Pole má oči, les uši, správaj sa všade, ako sa sluší.
Polenami oheň neuhasíš.
Polovica polovice, budú celé nohavice.
Polovica žartu obyčajne pravda býva.
Polovičná práca, žiadna práca.
Poľovník strelil vpravo, zajac bežal vľavo.
Pomaly ďalej zájdeš.
Pomasť mu ruku, bude písať.
Pomohol mu z blata do kaluže.
Pomôž mu na koňa a ty pôjdeš peši.
Pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže
Ponáša sa naň , ako by mu z oka vypadol.
Popredku platia a po zadku bijú.
Posaď žobráka za stôl , aj nohy naň vyloží.
Poskladajme sa, ja nedám nič.
Postaral sa o neho ako vietor o perie.
Potlačuj hnev, kým je malý.
Potme ako v noci.
Potme je každá krava čierna.
Potok hrčí, rieka mlčí.
Potreba nemá zákona.
Potreba železo láme.
Potupa horšia ako potopa.
Povedal mu, po čom toho ríf.
Povedal Nabuchodonozor: na brucho daj pozor!
Povedal som málo, môžem ešte menej.
Povedal sova sove: Staraj sa každý o svoje.
Povedala Beta Bete, už je to na celom svete.
Povedala sova sove: Staraj sa každý o svoje
Povedz babe , hneď je to všade.
Povedz mi s kým sa priatelíš, a ja ti poviem, kto si.
Povedz mi, čo ješ, a ja ti poviem, čo si.
Povedz pravdu , prebijú ti hlavu.
Povedz pravdu a nechaj tak.
Povedz slovo, budú dve.
Povesť je guľa zo snehu, čím ďalej sa váľa, tým väčšmi rastie.
Pozlátená uzda nepolepší koňa.
Pozná si vrece záplatu.
Poznáš po vrave, čo kto má v hlave.
Pozor! slama pod kolesom!
Pozri okom, kým máš po kom.
Poženie za grajciar blchu do Viedne (kozu cez Tatry).
Požičaj žobrákovi koňa , utečie ti aj s ním.
Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.
Práca chváli majstra.
Práca kvapná , málo platná.
Práca odkladaná, nebýva dokonaná.
Práca sa nedá prelomiť cez koleno.
Pracovitá ruka je najlepšia lotéria.
Pracuj pomaly, bude to prv hotové.
Pracuje, až sa mu jazyk potí.
Prašivá ovca často nakazí stádo.
Pravda chodí nahá.
Pravda je len jedna, a tú chce mať každý.
Pravda je tam, kde je moc.
Pravda na veky trvá.
Pravda nepotrebuje veľa slov, lož ich nemá nikdy dosť.
Pravda nestratí z ceny i keď zostarne.
Pravda niekedy bolí.
Pravda oči kole.
Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.
Pravda rovno stojí a lož kríva...
Pravda s krivdou chodí.
Pravda sa neutopí vo vode a nezhorí v ohni.
Pravda sa sama háji.
Pravda sa všade zmestí.
Pravda trpká, ale zdravá.
Pravda vyjde na povrch ako olej na vodu.
Pravda zvíťazí, len nevedno kedy.
Pravda, pravda, ale čia?
Pravdu si huďme, priatelia buďme.
Prázdna hlava nebolieva.
Prázdne brucho - hluché ucho.
Prázdne vrece stáť nebude.
Prázdnou chválou kapsy nenaplníš.
Prázdnu slamu mláti.
Prázdny klas dohora trčí.
Prázdny sud najviac duní.
Prázdny voz sa nezasekne.
Prázdnymi rečami kapsy nenaplníš.
Pre dobrotu, na žebrotu.
Pre chudobnú strechu – vyjde do posmechu.
Pre jazyk už nejeden prišiel o hrdlo.
Pre jedného šťastie, pre druhého nešťastie.
Pre jednu ovcu nedržia salaš.
Pre málo ani kat neobesí.
Pre málo ani kňaz nič nepovie.
Pre milého nič ťažkého.
Pre mlčanie nikto nebol trestaný.
Pre myseľ ešte nik nevisel.
Pre pravdu sa ľudia hnevajú.
Pre stromy nevidí les.
Pre svätú hnilobu nemôže.
Pre svätý pokoj v dome človek nejednú horkú slinu preglgne.
Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.
Pre zrno slamu mlátia.
Preč motyka, ide sekera!
Preč sú už tie časy, keď lietali údené klobásy.
Pred cudzími dverami nezametaj.
Pred líškou zavri kurník.
Pred vozom mu utekajú kolesá.
Pred zlodejom nieto zámky.
Predal voly, kúpil soli.
Predkom k stolu, chrbtom k ohňu.
Prednejšia hubička , ako je mamička.
Predsavzatie je ako úhor - ulapiť je ho ľahšie ako udržať.
Pri dobrom majstrovi musí byť aj tovariš dobrý
Pri hojnosti slov nechýba priestupok, ale ten, kto ovláda svoje pery, koná rozvážne.
Pri jedle sa roztopil a pri práci zmrzol.
Pri každom kostole má čert kaplnku.
Pri lenivosti nehľadaj múdrosti...
Pri mále málo starostí, pri veľa veľa starostí.
Pri mastnej kuchyni i ten pes je tučný.
Pri Nebojse aj Galanta zhorela
Pri nových priateľoch nezabúdaj na starých.
Pri orlovi vyžijú i vrabce.
Pri snívaní ti nič nespadne do lona.
Pri sprostom maj rozum , a pri múdrom ešte viac.
Pri studenej kuchyni aj horúca láska schladne.
Pri studni stojí a vodu pýta.
Pri suchom aj mokré zhorí.
Pri zlatom voze sa aj zlatý klinec nájde.
Priateľ je, kto ti pravdu povie, nie kto ti pochlebuje.
Priatelia buďme, dlhy si plaťme.
Priateľov a zdravia nikdy nemáme dosť.
Priateľstvo blízko nepriateľstva býva.
Príčina a výhovorka sa vždy nájde.
Príde hlúpy , čo to kúpi.
Príde raz na psa mráz.
Príde ti to teraz tvrdo, ale potom bude hrdo.
Prijmi dobrú radu, tak ujdeš úpadku.
Príležitosť robí zlodeja.
Prílišná dobrota – hotová žobrota.
Prirodzenosť potrebuje málo, fantázia mnoho.
Pristane mu to ako päsť na oko.
Prišiel k tomu ako pes ku kosti.
Prišiel k tomu ako slepé kura k zrnu.
Prišiel o to ako pes o chvost.
Prišiel z dažďa pod odkvap.
Prišiel z prázdneho do pustého.
Prišli naňho husté hrable.
Priviedol ho na žobrácku palicu.
Prosby sú silnejšie než rozkazy.
Prostredná cesta býva najistejšia.
Proti jedu nieto medu.
Proti prúdu neplávaj
Proti prúdu ťažko plávať.
Proti smrti niet lieku.
Proti veku nieto lieku.
Proti vetru sa nedá dúchať.
Protiklady sa priťahujú.
Prudké skoky nie vždy sa daria.
Prvá chyba kladie lavičku druhej.
Prvá vina odpustená, druhá hrešená, tretia bitá.
Prvé vyhranie, z vrecka vyhnanie.
Prví bývajú poslední a poslední prví.
Psa dosť , ale sádla málo.
Psa nepreštekáš , vrany neprekrákaš , ženu nepreškriepiš.
Psa proti srsti nehlaď.
Psí hlas do neba nejde.
Psota je majster.
Psota najdlhšie trvá.
Psov a svíň dosť, len aby otruby boli.
Psovi keď spí , cigáňovi keď sľubuje a žene keď plače , never!
Psy a veľkí páni nezatvárajú dvere.
Pupenec by sa mu vyhodil na jazyku, keby to zamlčal.
Pusť Cigána pod pec , vyjde ti na pec.
Pusť hada do rukáva , vyjde ti pod pazuchu.
Pusť psa pod stôl , vyjde ti na stôl.
Pýcha na ulici, handry v truhlici.
Pýcha peklom dýcha.
Pýcha predchádza pád.
Pýcha rada pichá.
Pyšní sa ako žobrácka voš.
Pyšný pyšného, skúpi skúpeho nenávidí.

Úvod


R

Rada by duša do neba, ale hriech ťažký!
Rada chodí jazyk prať.
Radosť ho je počúvať.
Radosť chodí po žalosti.
Radšej buďme dobrí zďaleka , ako zblízka zlí.
Radšej by som sa v hrobe videl.
Radšej byť kladivom ako nákovou.
Radšej do zeme zakopať, ako richtárovať. Ö
Radšej dva krát meraj ako raz strihaj.
Radšej hamovať , ako banovať.
Radšej krčmárovi, ako doktorovi.
Radšej menej a dobre , ako mnoho a zle.
Radšej nech sa pred sobášom povraz roztrhne, akoby sa potom mala reťaz.
Radšej nech sa teraz povraz roztrhne , akoby sa mala potom reťaz roztrhnúť.
Radšej nezačať, ako nedokončiť.
Radšej po dobrom ako po zlom.
Radšej podobrotky ako pozlotky.
Radšej pol vajca, ako len škrupinu.
Radšej sa do zeme zakopať ako richtárovať
Raňajky zjedz sám, obed ponúkni priateľovi a večeru daj nepriateľovi.
Ranný dážď , ženský plač , panská láska a aprílová chvíľa - to všetko na zajačom chvoste visí.
Ráno je múdrejšie večera.
Rany sa zocelia, ale jazvy zostanú.
Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka.
Raz do roka i v pekle hostina býva.
Raz pohladok, raz pohlavok
Raz som sa narodil, raz umrieť musím.
Raz vidieť je lepšie ako sto krát počuť.
Ražeň hotový, a zajac v lese.
Reči sa hovoria , chlieb sa je.
Remeselník zlatá babka, keď netečie, aspoň kvapká.
Remeslo má zlaté dno.
Riedka brada sa ľahko strihá.
Riedkou plachtičkou ho Pán Boh prikryl.
Rob ako rob – ty sám dobre rob.
Rob si zo seba blázna.
Robí sa , akoby nevedel do troch narátať.
Robota je matka života.
Robota má horký korienok, ale sladké ovocie.
Robota nie je zajac, neutečie.
Robota sa nedá cez koleno lámať.
Roboty do soboty a peňazí do nedele.
Rod ako rod, ty sám dobre rob!
Rodičovská láska býva slepá.
Roj, ktorý sa v máji rojí, za veľký voz sena stojí.
Rok má krok a život v pätách smrť.
Roľa sa oklamať nedá.
Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol.
Rovné s rovným chodí.
Rovný rovného si hľadá.
Rozkázal pán psu a pes chvostu.
Rozkázal pán sluhovi, sluha psovi, pes chvostu; napokon pán, urob si sám.
Rozkázať sebe - je najväčšia moc.
Rozkáž psovi, pes ocasu, urob si sám.
Rozmýšľa, ako by na psotu vyšiel...
Rozum prichodí s rokmi.
Rozum s vekom rastie.
Rozumie sa do toho ako hus do piva.
Rozumie sa do toho ako žaba do orechov.
Rozumie sa tomu ako koza petržlenu.
Rozumie sa tomu ako krava muškátu.
Rozumne hovor a statočne rob!
Rujný pes máva potrhané uši.
Ruka bez roboty upadá do psoty.
Ruka ruku umýva, aby boli obe čisté.
Ruka ruku umýva.
Ruka sa mu trasie ako drozdovi chvost.
Ruže rastú medzi tŕním.
Ružu vtedy trhajú, keď kvitne.
Ryba i hosť na tretí deň smrdia.
Ryba najľahšie vo vode vykĺzne.
Ryba sa chytá na udicu, človek na slová.
Rybu treba chytiť za hlavu, nie za chvost.
Ryby na strome loví.
Rýchlo sa ani pes nevyserie.

Úvod


S

S bohatstvom i rozum prichodí.
S čertom sa nepasuj a Bohu sa poddaj.
S čertom zle , bez neho ešte horšie.
S čím sa koza chváli, za to sa krava hanbí. (Bytča)
S čím sa kto narodil, tým sa i živiť musí.
S čistým svedomím pred kohokoľvek predstúpiť môžeš.
S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho ho češ, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom dolož tomu, kto ti vezme starosť z domu.
S druhým sa raď, a sebou sa riaď.
S flintou nehodno žartovať.
S grošom líha, s dvoma vstáva.
S hladným bruchom vlčie zuby rastú.
S hlavou nedostáva človek aj rozum.
S chlebom je dobre chodiť.
S každým pekne, s mnohými dôverne.
S koňom sa modliť a so somárom sa zhovárať – všetko jedno.
S kým si držal v šťastí, ku tomu choď aj v nešťastí.
S kým si, taký si.
S lajnom sa nebabri, lebo smrdí.
S ľuďmi sa raď , svojho rozumu sa drž.
S mocným sa nebor a s bohatým sa nesúď.
S nerovnými nežartuj!
S ohňom nežartuj , vode never.
S pánmi sa za prsty neťahaj.
S planým mužom je zle, bez neho ešte horšie.
S poctivosťou najďalej zájdeš.
S pravdou najďalej zájdeš.
S priateľom žartuj , ale posmech z neho nerob.
S tebou reč a s koňom otčenáš.
S trpezlivosťou a časom sa list moruše stáva atlasovým odevom.
S tým nezbohatnem a bez toho nezchudobniem.
S úsmevom je život krajší.
S vlkom spolky – čert berie ovce i volky.
Sadaj mladý u starého a nauč sa kumštu jeho.
Sám na seba uplietol bič.
Sám sebe lep na krídla hotuje.
Sám sebe nemôže byť nikto richtárom.
Sám si podťal haluz pod sebou.
Samá hora proti sebe sekere porisko dáva.
Samé božekanie oheň nezaleje.
Samému ani jesť nechutí.
Samochvála smrdí.
Samota je zlý spoločník.
Sebe zlý, komu dobrý?
Sen ženy – Mať malú nohu, a žiť na veľkej.
Severný vietor prináša dážď a tajne ohovárací jazyk rozhnevanú tvár.
Schopný autor tvorí, neschopný poučuje.
Siedme nepokradneš, povedal cigán a nechal na poli každú siedmu kapustnú hlavu.
Sila huru láme.
Siláctvo slabochov navštevuje veľmi často.
Silená modlitba nejde do neba.
Silní budú vždy šlapať po slabých.
Silný si utiera čelo, chytrý ústa.
Skade vietor , stade plášť.
Skala, čo sa moc obracia, machom neobratie.
Skorej vychová jedna mať sedmoro detí ako sedmoro detí jednu matku.
Skôr ho vychováš , ako pochováš.
Skôr chudobný udelí ako bohatý.
Skôr od jalovej kravy teľa dostaneš, ako od toho slovo.
Skôr sa had na ľade zohreje, ako to bude.
Skôr stroví, ako zarobí.
Skôr ťa opustí manželka ako bieda.
Skôr vydrieš od čerta, ako niečo od lakomca.
Skôr z kameňa vodu vytisneš , ako to spravíš.
Skúpa chvála, hotová hana.
Skúpy draho (dvakrát) kúpi.
Skúpy dva razy platí, lenivý dva razy chodí.
Skúpy jednou rukou dáva, druhou berie.
Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
Sladší darovaný ocot ako kúpené víno.
Sladšie je dať, než brať.
Slepému neukazuj a hluchému nehovor.
Slepý nemôže súdiť o farbách.
Slepý slepého, krivý krivého.
Slnko do vreca chytá.
Slnko nemožno rukou zatieniť.
Slová bez činu sú ako smeti.
Slová idúce zo srdca hrejú tri zimy.
Slovo bez muziky – ako mlyn bez vody.
Sľúbenec vlastný brat Nedancovej.
Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí.
Sľúbiť je pánsky , nesplniť cigánsky.
Sľubmi sa mešec nenaplní.
Sľubovačky, dánky, bláznom radovánky.
Sľuboval hory–doly a nepodá pohár vody.
Sľuboval kozu zo zlatými rohami.
Sľubuje ako dudok: bude, bude!
Sľubuje ti hory-doly a nepodá pohár vody.
Sľubujete hory-doly a nepodáte pohár vody.
Sľuby sa sľubujú , blázni sa radujú.
Sľuby sa sľubujú...
Sľuby, sľuby, ako na pni huby, keď sčervivejú, všetky odpadajú.
Sluha krúti ražeň, pán je pečienku.
Slúži mu to na zdravie.
Slúži za groš i čertovi i Pánu Bohu.
Smäd has vodou, oheň blatom.
Smäd je veľký učiteľ.
Smädnému volovi aj z kaluže chutí.
Smelcova matka najskôr zaplače.
Smelosť robí chlapa.
Smelý dlho nemyslí.
Smelý je všade doma.
Smelý šťastie máva.
Smeti z domu nevynášaj.
Smrť má kosu, nie sekeru.
Smrť si nevyberá nikoho.
Smrť si vždy príčinu nájde. Smrť všetko vyrovná.
Smrť si vždy zádrapku nájde.
Smrť všetko vyrovná.
Smrti neujdeš.
Smútok je menší, ak sa s ním rozdelíš.
Snaž sa dostať toho, koho miluješ, lebo budeš nútený milovať toho, koho dostaneš.
So psom sa hraj , a palicu v ruke maj.
So smrťou ešte nik zmluvu neurobil.
So suchým aj mokré zhorí.
So svojím si rozkazuj!
So svojím urob ako chceš, so zvereným ako smieš.
Soli, korenia a žartu iba po troche treba.
Somár somárovi najlepšie sa páči.
Sova nevysedí sokola.
Sova povedzela vrabľovi, že má veľkú hlavu. (Zemplínsko–Šarišské)
Sova sovu nájde, keď slniečko zájde.
Sova vraví vrabcovi, že má veľkú hlavu.
Spadla z kapustného hlúbu, a bolo po vienku...
Spadol mu kameň za srdca.
Spadol z koňa na somára a zo šafľa do šechtára.
Spánok – brat smrti.
Spiaceho psa netreba budiť.
Spil sa ako kočiš na Nový rok.
Spolky, čertove volky.
Spoločníkov dosť, pomocníkov menej.
Sprav si dobre na mieste, budeš mať pokoj na ceste.
Spravil sa sprostým , ako čo by o ničom nevedel.
Spravil si z huby zadok.
Spravodlivosť je slepá.
Spravodlivosť sa vždy nakoniec ukáže.
Spravodlivý sa vždy chleba naje.
Spravuj sa podľa času, ako svet ide.
Sprostá hlava neplešivie, nešedivie, nebolieva.
Sprosták nikdy dobre nenarobil.
Sprostý ani vravieť, ani mlčať nevie.
Sprostý máva šťastie.
Sprostý nevie ani hovoriť, ani mlčať.
Srali muchy na lopúchy, božia muka pľask!
Srdce i ostrým slovom raníš.
Srdce treba používať, aby malo prečo biť.
Srdiečko by povedalo, ale ústa nechcú
Srdiečko by povedalo, ale ústa nechcú.
Srdiečko by povedalo, ale ústa nechcú.
Srditých psov vlci žerú.
Stará čižma moc omasty znesie.
Stará čižma otlak nespraví.
Stará láska nehrdzavie.
Stará sa už čo s teľaťom, a nemá ešte kravu.
Staré hriechy nespomínaj.
Staré chrámy majú dobré zvony.
Starého koňa je zle učiť rajtovať.
Starého psa je ťažko priúčať na svorku.
Starého psa nenaučíš novým móresom.
Starej babe treba hrable a mladej muža.
Starí ľudia upadajú do detinskosti.
Staroba , hotová choroba.
Starodávny priateľ je najlepší.
Starosť a trápenie – života korenie.
Starší má mať lepší rozum.
Staršiemu poctivosť a deťom chleba s maslom.
Starý hrniec potrebuje veľa čistiť.
Starý chlieb, staré víno a starý priateľ vždy dobrí.
Starý chlieb, staré víno, starý priateľ – vždy najlepšie.
Starý konár praská, keď sa má ohnúť.
Starý kostolník dlho zvonieva.
Starý priateľ a staré víno sú najlepšie.
Starý robí viac rozumom ako rukami.
Starý strom je nie dobré presádzať.
Starý vojak - starý korheľ.
Stavia si vzdušné zámky.
Stavy menia mravy.
Steny majú oči a múry uši.
Stiahni kuklu, uzrieš šabľu.
Sto hláv – sto rozumov.
Sto rokov dožije, kto múdro žije.
Sto valachov, jedna ovca.
Stojatá voda hnije a smrdí.
Stojí , akoby ho do zeme zarazil.
Strach je choroba zlého svedomia.
Strach je nanič jedlo.
Strach má veľké oči.
Strach sa rovná smrti.
Straka vyrapotala, baba vybľabotala.
Stratený čas nehľadaj. Stratený čas sa nikdy nenavráti.
Stredná cesta najistejšia.
Stretol krivý kuľhavého a opitý ožratého.
Strež, koľko chceš – zlodeja, ženy a blchy neustrežieš.
Striedaj rytmus, dlho nevydržíš.
Strom bez kvetu a panna bez studu zriedka k akému úžitku prídu.
Strom dlho rastie a za chvíľu ho zotnú.
Strunu dotiaľ naťahujú, kým nepraskne.
Studené ruce horúce srdce.
Studený máj, na poli raj.
Sú na seba ako pes a mačka.
Súcit boháčov je krutejší ako ich bezcitnosť.
Súdi sa o teľa, presúdi kravu.
Susedova krava, viacej mlieka dáva.
Súženie a pŕhľava všade rastú.
Svätí boli, vínko pili.
Svätý , len uši mu z pekla trčia.
Svätý, len uši mu z pekla trčia.
Svedomie je žalobník, sudca i kat v jednej osobe.
Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe.
Svetlo nie je možné pod riečicou schovať.
Svetlo zostáva svetlom aj vtedy , keď ho slepý nevidí.
Svetská sláva – poľná tráva.
Sviňa blato vždy nájde.
Sviňa nažratá ľahne do blata.
Svini sa len o kukurici sníva.
Sviňu nepresviníš , vlka neprevlčíš , babu nepreškriepiš , sedliaka neoklameš.
Svoj našiel svojho.
Svoj tieň za tmy neuvidíš.
Svoja voš tak neštípe ako cudzia.
Svoje chyby nikto nechce vidieť.
Svoje veci nechváľ a cudzie nehaň.
Svoji majú ako reťaz spolu držať.
Svrbí ma ľavá dlaň , dostanem peniaze.
Svrbí ma nos , budem mať protiveň.
Svrbí ma pravá dlaň , budem platiť.
Syna kedy chceš oženíš ; dievku vydáš , keď môžeš.
Sype reči ako z rukáva.
Sýty hladnému neverí.
Šanuj si, kým máš.
Šaty robia človeka.
Šelma všade dobre prejde.
Ševci kožu naťahujú a páni pravdu.
Šikovnosť nie sú čary.
Šikovný ako vôl do koča.
Široká cesta do pekla a do neba úzka.
Šiť či párať, všetko práca.
Šité horúcou ihlou.
Škoda je keď kôň skape.
Škoda je len dobrého človeka.
Škoda je nikomu nie milá.
Škoda je s lajnom sa paprať.
Škoda krásy , kde rozumu nieto.
Škoda krásy, keď rozumu nieto.
Škoda nemá gazdu.
Škoda sviniam hádzať perly.
Škoda tej duše v tom mizernom tele.
Škoda tvojej múdrej hlavy, keď si taký sprostý.
Škodiť môže každý.
Škodu ti aj zadarmo predajú. (Zázrivá)
Škola nie zajac, knižka nie líška.
Škola svet, psota majster.
Šošovica dobrá vára, tá ľuďom zadok otvára.
Šťastie budí závisť.
Šťastie je slepé.
Šťastie ledva po jednom ide, nešťastie sa sype.
Šťastie musíme ovládať, nešťastie prekonávať.
Šťastie nájdeš iba na vyšľapaných chodníčkoch.
Šťastie nocľahy často mení.
Šťastie oči zaslepuje , nešťastie otvára.
Šťastie v kartách, nešťastie v láske.
Štyri veci vždy sú hojnejšie, než myslíme: naše roky, naše dlhy, naši nepriatelia.
Štyri volky sivé, rýchlo sa to minie, ale mrcha žena dlho trvať bude
Štyroch obíde a piatemu nedá nič.
Šuster drž sa svojho kopyta.
Šuster drž sa svojho kopyta...
Šuškanie je luhanie.

Úvod


T

Tá dobehla, keď jazyky rozdávali.
Ťahajú sa dvaja o kravu a tretí ju dojí.
Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, kým sa ucho neutrhne.
Tak ho vyobracali, že sa až vyparil.
Tak mu je dobre ako mlynárovej sliepke.
Tak mu je dobre ako v božom koši.
Tak nám bolo dobre, že sme sa pečienkou utierali a vínom umývali.
Tak robme, aby bol i vlk sýty i baran celý.
Tak robme, aby to bolo i Bohu i ľuďom milé.
Tak žime, aby bolo aj neba aj chlieb.
Taká kapusta je dobrá, čo sa v nej sviňa pováľa.
Taká pravda, akoby z motyky strelil.
Takú radu za chliev (pec) kladú.
Taký som hladný, že by som i klince zjedol.
Taký vták sa hnusí , čo do vlastného hniezda trúsi.
Tam , kde je slnko veľmi nízko , i trpaslíci vrhajú veľké tiene.
Tára, čo mu slina na jazyk donesie.
Ťažko bez krídel lietať...
Ťažko je v studni plávať.
Ťažko je vlkovi barana zo zubov vydrapiť.
Ťažko kráčať do kopca, keď slnko do očí svieti.
Ťažko ovcu s vlkom meriť.
Ťažko sa oponuje tomu , kto vie čo hovorí.
Ťažko toho vodiť, kto sám nechce chodiť.
Ťažšie privykať, ako odvykať.
Tebe z úst, jemu mimo uší šust.
Teľa do školy, vôl zo školy...
Ten aj od jalovej kravy mlieka nadojí.
Ten dostane teľa aj z jalovej kravy.
Ten má v hlave hlúby, čo zvie, hneď vytrúbi.
Ten, kto lenivo žije, sám seba bije.
Teplý apríl, zimný máj, bude žitko ako háj.
Teraz je tak: hľadáš vodu, nájdeš oheň.
Teraz mu už môžeš i do zadku trúbiť!
Tie reči by ani kura nepozobala.
Tichá voda brehy myje.
Ticho lieči, ale nie v tichej domácnosti.
Tlč hlavou o stenu, zaraz pocítiš zmenu.
Tĺkli ho ako starú halenu.
Tlstý ako komár pod kolenom.
Tlstý strom sa nedá zohnúť.
To bolo za stara, keď bol groš ako lopata.
To je ako čo by peniaze do vody hodil.
To je len taká prísaha ako: prisahám vrabcu, dubcu i tej Dore, čo je v hore.
To je papuľa, so senným vozom by sa v nej obrátil.
To je starý človek, ten pamätá, že pršalo a prestalo.
To je taký pán, čo platí holou dlaňou.
To je taký prorok, čo kašu (zemiaky) jedáva.
To je tiež kôl z toho plota.
To nie je pastier, čo ovce iba strihá, ale ich nepasie.
To Pán Boh pre každého požehnal.
To, čo dáva Boh, je určite lepšie než to, o čo prosí človek.
To, že s pravdou najďalej zájdeš, znamená len to, že sa veľa nachodíš.
Toho ani kyjom nodobiješ.
Toho budú dva razy pochovávať.
Toho by bolo po smrť poslať.
Toho koňa zapriahajú, ktorý dobre ťahá.
Toľko chvál do povál a na povale nič.
Toľko je medzi bratmi hodno.
Toľko žiješ, koľko sa raduješ.
Tomu povedať, akoby psovi na chvost uviazal.
Tomu sa vodí, dobre, kto má.
Topánkam stačí kúpiť šnúrky a sú vám zaviazané.
Topiaci sa aj britvy chytá.
Topiaci sa aj slamky chytá.
Toto nie je s kostolným riadom.
Trafená hus zagágala.
Trafil kliniec po hlavičke.
Trafil svoj svojho.
Trafil z kyja na kameň.
Trafila kosa na kameň.
Tragédia je zaľúbiť sa do tváre a oženiť sa s celým dievčaťom.
Treba ťa tam ako piate koleso na voze.
Treba vedieť , kedy sa prestať vypytovať.
Tretí v manželstve miesta nemá.
Trieska ďaleko od kláta nepadá.
Trp telo, keď sa ti na svet chcelo!
Trpezlivosť ruže prináša.
Tučné telo , chudá duša.
Túla sa ako nočný vták.
Túžba sa nikdy nenasýti.
Tvári sa ako hovno na palici.
Tvrdá to hus na šklbanie.
Tvrdá to kosť na jeho zuby.
Tvrdé mäso - tupý nôž , stará žena - mladý muž , mačka so psom v pitvore , dva kohúty na dvore : kde tých dvoje prebýva , nikdy dobre nebýva.
Tvrdé s tvrdým oheň dáva...
Tvrdo zjednaj, mäkko zaplať.
Ty si z lacného kraja.
Tým, čo čakajú, zámky stavajú.

Úvod


U

U Boha milosť, u pekára žemľa.
U koho vláda, u toho pravda.
U mnohého skorej sedlo skáče ako kôň.
U skúpeho je vždy po obede.
Účel svätí prostriedky.
Učeniu niet konca.
Učený ešte nikdy z neba nespadol.
Učený rozum drahý, vrodený ešte drahší.
Učíme sa na vlastných chybách.
Udrel mu džbán do hlavy.
Udrel sa čert o božie muky.
Ukáž mu palec , chce celú dlaň.
Ukradni, neboj sa, len nevyzraď.
Umný, ale nerozumný.
Umriem, nezhorím na slnci.
Umyl si ruky ako Pilát.
Úprimné slovo váži mnoho.
Urob 5 štvrtí do roka, potom budeš múdry.
Urob čertovi dobre, peklom sa ti odmení.
Urob čertovi dobre, zanesie ťa do pekla.
Urob niekomu dobre, oserie ti plot.
Urobil z komára somára.
Urobili z capa záhradníka.
Úroda celého roku záleží na jari, keď sa seje.
Usilovnosť všetko premôže.
Ústa človeka všade dovedú
Ústa nikomu nezašiješ.
Ústa zatváraj, oči otváraj.
ústach med, v srdci jed.
Ustatej kobyle aj chvost je ťažký.
Ustatému koňovi je aj chvost ťažký.
Ustavičnými žatvami pole chudobnie.
Utekaj ako ti para stačí.
Utekaj, duša, ide príval!
Utekal , čo mu para stačila.
Utŕhačovi sedí diabol na jazyku a tomu, kto počúva, v ušiach.
Už je jednou nohou v hrobe a ešte sa nekára.
Už je tam, kde loj kopú.
Už nebude inak, čo si hlavu o zem otrepeš.
Už ten umrel, čo darúval, narodil sa kúpsi...
Uži , kým žiješ , po smrti neužiješ.
Uži času ako húsa klasu.
Uži čo máš a kým máš.
Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.

Úvod


V

V alkoholických nápojoch sa utopilo viac ľudí ako v mori.
V cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí.
V čom ťa vidím, v tom ťa cítim.
V jednej ruke chlieb , v druhej kameň.
V jednom hniezde sa len dva holuby znesú.
V jednom hrobe spracú sa aj dvaja, v jednom dome zriedka.
V jeseni za hrsť dažďa, za voz blata.
V ktorom dome straší , tam panny rady ostávajú.
V lejaku sa svine očistia a ľudia zasvinia.
V lete robí sane, v zime vozy.
V lyžičke vody by ho utopil.
V malom hrnci chytro zovrie.
V manželstve muž najprv bojuje o svoje výsadné postavenie,potom o svoju rovnoprávnosť a napokon o svoju existenciu.
V mútnej vode ľahko ryby loviť.
V noci každá krava čierna.
V núdzi poznáš priateľa.
V očiach sa mu marí.
V pekných háboch aj šupka pekná.
V povetrí darmo chytať ryby.
V snáh ti nič nepadne do lona.
V starobe sa i čerta stane mních.
V starosti obanuješ, ak mladosť zle stráviš.
V šťastí nedúfaj, v nešťastí nezúfaj.
V tanci ide ako v otčenáši; príde domov, ledva nohy vláč
V zdravom tele zdravý duch.
Vajatala hora, porodila myš...
Vajce chce byť múdrejšie od sliepky.
Vajcom skalu nerozbiješ.
Vari mi dakto počaril , keď sa mi tak nedarí?
Väčší bôl býva od jazyka ako od meča.
Väčší strach ako mátoha.
Väčšina krčiem má korene v pekle.
Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
Vďačnosť a pšenica iba v dobrej zemi rastú.
Večer ukáže, aký bol deň.
Večera krátka, noc ľahká.
Večerný hosť nerád odchodí.
Veď by on skákal, keby mu mal kto nohy dvíhať
Veď mi nik z nosa neodhryzne.
Veď to nejde z tvojho mešca.
Veď ty budeš vedieť , keď ja oči zavriem!
Veď ty budeš vedieť , keď tu mňa nebude!
Vecheť špinu hľadá.
Vek premení srsť, ale nie náturu.
Veľa psov, zajacova smrť.
Veľa veci starne, len chamtivosť je stále rovnaká.
Veľa vína, veľa svadieb.
Veľa vody ujde , kým sa to stane.
Veľká láska sa rodí z malého poznania.
Veľká perla sa skrýva v starej mušli.
Veľké ryby žerú malé.
Veľké udalosti vrhajú dlhé tiene.
Veľkej sile i železo, i skala popustí.
Veľkonočná priadka, turíčna tkáčka a sobotná práčka – zle gazdiné!
Ver, ale komu!?
Verme v Boha jedného, odierajme jeden druhého...
Verný pes a starosti sa nikdy nestratia.
Veselá myseľ – polovica zdravia.
Veselá myseľ a pokojné srdce sú najlepším liekom na zdravie.
Veselo sa berie, smutno sa vracia.
Viac dní ako klobás.
Viac hláv, viac rozumu.
Viac ľudí zomrie od pitia ako od smädu.
Viac ľudí, viac rozumu.
Viac otrúb namelie jazykom ako sto mlynárov.
Viac rúk viac spraví.
Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.
Viac ver svojím očiam ako ľudským rečiam.
Viac vykonáš prosbou ako hrozbou.
Viacej očí viacej vidí.
Viacej ver svojím očiam, ako cudzím rečiam!
Videla žaba podkúvať koňa a hneď dvíhala nohu...
Vidí a počuje cez deväť stien.
Vie pes, čie sadlo zožral.
Vie po anglicky ako sviňa po latinsky.
Vie viac ako iba halušky jesť.
Vie vraj tri reči: pošepky, nahlas a kričať.
Viera znamená pochopenie zmyslu života a uznanie povinností vyplývajúcich z tohto pochopenia.
Vínko hreje, ale nešatí.
Vínko hreje, vínko páli, vínko múdre hlavy šiali.
Víno a deti hovoria pravdu.
Víno pije, vodu káže.
Víno skač, pivo sráč, pálenka spáč.
Víno, ženy, muzika – obveseľujú srdce človeka.
Vínom sa umýva , klobásou utiera.
Vláčia sa za ňou ako psi.
Vlasmi nebo zametá.
Vlasť je tam, kde je dobre. (Sabinov)
Vlastné ohnište každému najmilšie.
Vlasy mu opuchli, nemôže robiť.
Vlk sa nasýti, lakomec nikdy...
Vlk si vždy príčinu na ovcu nájde.
Vlk v ovčom rúne.
Vlk vymení srsť, ale nie náturu.
Vlkovi cestu do hory neukazuj.
Vo dne chodí s lampášom.
Vo fľaši sa viac ľudí utopí, ako v mori.
Vo svojich deťoch žijeme ďalej.
Vo víne je pravda, iba závisí od množstva.
Vo víne je pravda.
Vo vojne ako vo vojne.
Voda a zloba nepostoja.
Voda hlavu nepomúti.
Voda je len pre žaby a baby.
Voda jednému odnesie, druhému prinesie, ale oheň všetko spáli.
Voda nie je dobrá ani v čižmách.
Voda poháňa mlyn a víno jazyky.
Vodu káže a víno pije.
Vojak bez zbroja ako žiak bez knihy.
Vojak strieľa, pánboh gule nosí.
Vojna je vojna.
Vojna nie každému hojná.
Vôl rohami prsť vyhadzuje, a na chrbát mu padá.
Vôl zostane volom , aj keby na husliach hral.
Vôl zostane volom , aj keď ho do Viedne poženú.
Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.
Vrana sokola neporodí.
Vrana vrane oko nevykole.
Vrece sa pre jedno zrno neroztvorí.
Vŕta cez múr nebožiecom.
Vŕta mu dierky do nosa.
Vŕzga koleso, prepil kočiš sadlo.
Vstaň hore, nič nenaležíš!
Vstrčil ruku do osieho hniezda.
Všade dačo je a všade dačo chýba.
Všade dobre, doma najlepšie.
Všade inde sa lepšie majú.
Všade je zem božia, doma je však naša.
Všade za človekom tôňa chodí.
Však nám Pán Boh pomôže, len aby sme boli zdraví.
Však nás Pán Boh neopustí, dá nám chleba aj kapusty.
Všetci nemôžu byť pánmi – musia byť i ľudia. (Radvaň)
Všetci sú zlí , len on je dobrý.
Všetci za jedného a jeden za všetkých.
Všetkého veľa škodí.
Všetkému sa spôsob nájde.
Všetko by rozdal, ale mu držia ruky...
Všetko do času, žena do smrti a Boh naveky.
Všetko doprajú, čo kury znesú, len vajcia nie...
Všetko má koniec, len klobása má dva.
Všetko má svoj čas.
Všetko má svoj koniec, a palica dva.
Všetko najcennejšie nosím so sebou.
Všetko nerastie v každej záhrade.
Všetko nové vzácne, každodenné lacné.
Všetko trvá iba do konca.
Všetko zlé je na niečo dobré.
Všetko zlé môže byť na niečo dobré.
Všetko, čo nás stretne, je výsledkom našich predchádzajúcich rozhodnutí.
Všetky domy ním pozametal.
Všetky pokusy zlepšiť život bez obete sú zbytočné.
Všetky svoje schopnosti a vedomosti vnímajte ako prostriedky na pomoc iným.
Všetkými masťami mastený.
Vtáčiky na lep lapajú.
Vtáka poznáš po perí, vlka po srsti, človeka po reči.
Vtedy bol život, keď boli štyri knedle za groš a polievka zadarmo.
Vtedy bolo dínom dánom a teraz je Bože môj!
Vtedy kuj , keď je železo horúce.
Vtedy sa Boh raduje, keď muž so ženou tancuje.
Vtedy sa krútia píšťalky, keď je miazga.
Vtedy zápal svetlo, keď je tma, vtedy čiň dobre, keď je tomu čas.
Vyletelo mu to z hlavy ako operené vrabce z hniezda.
Vymazal ho Pán Boh z knihy.
Výnimka potvrdzuje pravidlo.
Výnimky potvrdzujú pravidla.
Vynútený rešpekt vyvoláva dešpekt.
Vyplatila košeľu a založila sukňu.
Vypovedal ho z priateľstva.
Vysoké stromy vietor češe...
Vyšiel na psí tridsiatok.
Vyšiel na psiu smiechotu.
Vyšlo teľa, vrátil sa vôl
Vyššie nosa hubu nosí.
Vytiahlo sa hovno z trávy.
Vytni ho po zadku; zadok nie sklenica, neroztrepe sa.
Vytrel mu kocúra.
Vytrvalá práca premôže všetko.
Vzal si ho na mušku.
Vzali ho baby do prádla.
Vzdychaj duša, telo pôjde kradnúť...
Vždy sa smej s inými, nikdy nie na iných.

Úvod


W

----------

Úvod


Z

Z blata do kaluže.
Z brehu sa na potopu díva...
Z bútľavého duba v noci iba sova vyletí.
Z cudzej škody sa neraduj, ale pouč!
Z cudzieho koňa i do blata musíš zísť.
Z cudzieho krv netečie.
Z čoho čo má byť, to je hneď od mala.
Z deravého duba iba sova vyletí.
Z dlane chĺpok nevytrhneš.
Z dlane vlások nevytrhneš.
Z dobrého dobré a zo zlého len zlé býva.
Z dobrého vína i ocot dobrý.
Z dubca narastie dub.
Z fazuliek ešte nikto nevyžil.
Z holej dlane nevyžiješ.
Z holých rúk ešte nikto nezbohatol.
Z hovna bič neupletieš.
Z jalovice bude krava a zo ženy stará baba.
Z jedného mecha vypadli.
Z kameňa vodu nevytlačíš.
Z karát ešte nik nezbohatol , ale mnohí už na žobrotu vyšli.
Z knihy múdry, bez knihy nemý.
Z koláčov sa človek preje , z chleba nie.
Z krátkej slamy krátke povriesla.
Z kravy sa nevyliahne žriebä.
Z ktorej hrušky dobré hrušky padajú, tú idú vždy triasť.
Z malého hrnca chytro vykypí.
Z malej iskry veľký oheň býva.
Z malých vtáčikov najlepšia je – hus.
Z mnohých kvapiek býva príval.
Z motyky naprázdno do sveta vystrelil.
Z neba spadol, oddýchol si...
Z nosa sa mu kadí.
Z obidvoch koncov svieca u nich horí.
Z očí zišlo, z pamäti vyšlo.
Z peknej misky sa nenaješ , keď je prázdna.
Z peknej, ale prázdnej misy sa nenaješ.
Z pokojných morí nevzídu schopní námorníci.
Z prázdneho duba vyletí len sova.
Z rybačky ryby, z chybičky chyby.
Z tvári myseľ žiari.
Z veľkého smiechu býva veľký plač.
Z veľkej ľúbosti nič nebýva.
Z vlka nebude baran, ani zo psa oráč.
Za čo som kúpil , za to predám.
Za dobré čakaj len zlé.
Za dobré nečakaj , za zlé ťa neminie.
Za dobré nečakaj dobré.
Za dobrodenie nečakaj poďakovanie.
Za grajciar bude aj čertovi dieťa kolísať.
Za grajciar si dá dieru do kolena vŕtať.
Za hnevom ľútosť chodí.
Za chrbtom nehaň, čo do očí chváliš.
Za jazykom aj do Ríma zájdeš.
Za jazykom i do pekla trafíš.
Za korunu si nechá koleno prevŕtať.
Za kým šťastie, za tým i ľudia.
Za malé peniaze nehľaď koňovi na zuby.
Za malé previnenie je malý trest.
Za málo peňazí málo muziky.
Za mladi hrdo , na starosť tvrdo.
Za mladi nazbíjaj, na starosť užívaj.
Za mladi sa vozil, na starosť chodí pešo.
Za mladi zapracuj , na starosť budeš mať.
Za nitkou sa ihla nájde.
Za peniaze flinta strieľa.
Za peniaze i dušu predá.
Za peniaze naučíš aj čerta modliť sa.
Za peniaze všetko kúpiš, len nie kráľovstvo nebeské...
Za peniaze všetko, zadarmo nič.
Za peniaze žiadna láska.
Za pýchou hanba chodí.
Za rosy sa kosí, za slnka sa suší.
Za sukňou sa vláči.
Za všetkým hľadaj ženu.
Za zlým vždy dobré chodí.
Zabudol vôl, že teľaťom bol.
Zadarmo ani kura nehrabe.
Zadobre buď s čertom, nech sa ti peklom neodslúži.
Záhaľka, čertova podhlávka.
Zahľadel sa do nej ako do starej vŕby.
Zahúdol mu na tenkú strunu.
Zajac si lapky líže.
Zajaca nechal tak a komára honí.
Zakázané ovocie najlepšie chutí.
Zakopal živého s mŕtvym.
Zakúrená pec, to je dobrá vec.
Zaľúbený po uši.
Zamazaná sviňa rada sa o druhého obtiera.
Zamenila si sokola za páva.
Zametaj si pred vlastným prahom!
Zamilovaný aj blchu od milej zje. (Rajec)
Zamilovaný i blchu od milej zje.
Zamĺkol ako kameň vo vode (ako kukučka po Jáne).
Zápal Bohu sviecu a čertovi hlaveň.
Zaplatí potom, keď sa mu myš okotí.
Zaplatil mu štyri týždne za mesiac.
Zariekaného chleba najväčší krajec.
Zaslúži si, aby mu ústa pozlátil.
Zaspi hlad, vyspíš dva.
Zaspievalo vtáča na kosodrevine, čo komu súdené, to ho ver neminie.
Zaťal do živého.
Zatiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
Zatiaľ treba železo kuť , kým je horúce.
Zato dávajú krave seno, aby dala mlieka.
Zavesil mu čerta na krk.
Závistlivci pominú, ale závisť zostane.
Zavoňal pušný prach.
Zažni mu o poludní sviecu, a predsa ti neuverí.
Zdanie klame.
Zdravia a priateľov nikdy nie je dosť.
Zdravie mu dušu naháňa.
Zdravie mu z tváre kypí.
Zdravie nadovšetko.
Zdravý ako orech, a v orechu červík.
Zdravý ľahko nemocnému radí.
Zdravý nemocnému neverí.
Zdravý nepotrebuje lekára. (ale chorý)
Zdravý všetko prenesie.
Zdulo by ho, keby to nevytrúbil.
Zíde z očí, zíde z mysle.
Zima bez ľadu, kaša bez medu, potok bez ryby, to sú samé chyby.
Zje pes psa, keď barana nieto.
Zjednaj sa ako môžeš a zaplať statočne.
Zjedzme najprv tvoje, potom každý svoje.
Zlá burina nevyhynie.
Zlá gazdina, ktorá hnoj hore komínom vyháňa.
Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.
Zla správa príde vždy načas.
Zlá zelina rýchlo rastie.
Zlá zelina sa musí s koreňom vytrhať.
Zlá zhoda: s ohňom voda.
Zlato bez rozumu blato.
Zlato je zlatom, striebro je striebrom.
Zlato oslepuje.
Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
Zlato, súkno a ženu vyberaj pri dennom svetle.
Zlatom písal, hovnom pečatil.
Zlatý orol všade doletí.
Zlatým kľúčom každú zámku otvoríš...
Zle je dvom pánom slúžiť.
Zle je i všetkým veriť, i nikomu.
Zle je tam, kde okolo ohňa mnoho hrnčekov.
Zle je, kde sa mačka myši bojí.
Zlé príklady kazia mravy.
Zlé sa zlým platí.
Zlé so zlým si ruky podávajú.
Zlé svedomie najviac hryzie.
Zlé zo zlého sa snuje.
Zlej kaše si navaril.
Zlo na kuľhavom koni ďaleko nedojde.
Zlo prichádza samo od seba.
Zlodej dáva lepší pozor na seba, ako ľudia na zlodeja.
Zlodej na zlodeja nepovie.
Zlodej vyhľadáva tmu, pravda svetlo.
Zlosť rozum zaslepuje.
Zlý aj druhého má za zlého.
Zlý človek sa otravuje vlastným jedom.
Zlý je oheň, zlá povodeň, zlé krupobitie, ale najhorší je zlý sused.
Zlý nevidí ružu, ale tŕň.
Zlý pes, ktorý vrčí, horší, ktorý mlčí.
Zlý pohonič, čo o každý kameň zavadí.
Zlý strom zlé ovocie dáva.
Zlý vojak , ktorý nechce byť generálom.
Zlý zisk neomasti pysk.
Zmena je život.
Zmoknutý sa dažďa nebojí.
Zmyl ho ostrým lúhom.
Znes radšej krivdu, akoby si ju mal robiť.
Znosil ho, že by ani pes kôrku chleba od neho nevzal.
Zo slamy bude len sečka.
Zo sprostých úst sprosté slovo.
Zo svine a lakomca , po smrti úžitok.
Zo svine len sviňa bude.
Zo všetkých múčnych jedál najlepšia je šunka.
Zo zvady nepochádza nikdy nič dobrého.
Zo žobráka nikdy nič nebude.
Zodral si opätky, nuž chodí na sárach.
Zomretého plačom nevzkriesiš.
Zostal mu z koňa chvost.
Zostalo mu porisko zo sekery.
Zráža Boh pyšným roh.
Zuby mi trhaj, len mi o tom nehovor.
Zuby rýchlo rastú, chlieb pomaly.
Zveril na psa slaninu a na vlka salaš.
Zvon do kostola zvoláva, a sám ta nejde.
Zvyk je železná košeľa.
Žaba kaluž nájde.
Žaba kaluž neopustí.
Žart má mať ovčie, nie psie zuby.
Železo sa za horúca kuje.
Žeň sa nielen očami, ale aj ušami.
Žeň sa zblízka, kradni zďaleka.
Žena - matka rodiny, ktorá nie je šťastná doma nebude šťastná nikde.
Žena bez muža ako záhrada bez plota.
Žena bez muža je ako záhrada bez plota.
Žena musí mať posledné slovo.
Žena muža jazykom bije a muž ženu päsťou.
Žena o tom mlčí, o čom nevie.
Žena tri kúty a chlap štvrtý.
Žena, zlatý stĺp v dome...
Ženba ako sejba. Včasná často sklame, neskorá vždy.
Ženská práca skrytá , ale sýta.
Ženská robota a ženská reč nemá konca.
Ženu a plátno nedobre kupovať pri svieci.
Ženu vlastná huba často bije.
Žeravý uhoľ páli, koniec dielo chváli.
Žiadaj si to, čo sa stalo.
Žiadne nešťastie večne netrvalo.
Žiadnu dievku miesto kola do plota nedajú.
Žihľava hneď od mladi pŕhli.
Žije z dneška na zajtra.
Žijú ako pes s mačkou.
Živí to dožijú a mŕtvi doležia.
Život nie je tanec, dozadu sa kráčať nedá.
Žobrák len žobrákom zostane.

Úvod